Toto nedopadlo propagandisticky veľmi dobre: hneď po svojom prepustení na slobodu po výmene väzňov medzi Východom a Západom sa v Bonne pred kamery postavili traja ruskí opoziční politici.
Namiesto nekonečného nadávania na Putina aj V. Kara-Murza aj A. Pivovarov vyzvali na zrušenie plošných sankcií voči Rusku. Ich dopad na obyčajných ľudí je neférový a kontraproduktívny, povedali.
A Ilja Jašin dokonca nástojil na okamžitom začatí rokovaní o prímerí a opakoval, to už pre ruskú opozičnú televíziu, že ľudia predsa zomierajú na oboch stranách a treba to hneď zastaviť.
Na to okamžite začali jačať ako ľudia v Kyjeve tak estrogénom preplnené kaviarenské máničky v „think-tankoch“ od Pobaltia po Prahu.
Z hodiny na hodinu urobili z protiputinovských hrdinov trápnych dopletencov, ktorí nevedia, čo je správne a, samozrejme, hrdinské.
Ja si pri podobných scénach čoraz viac spomínam na hrdinského vojaka Švejka a je mi ľúto, že Hašek už dávno nežije.
Ten by z toho všetkého možno vyrobil ďalší pekný román. Namiesto Švejkovho „na Belehrad!“ by tam samozrejme nejaký nežný dúhový bojovník reval „na Moskvu!“.
A nemával by barlou, ale latečkom.