V prvom rade to odhaľuje povrchnosť pohľadov na Rusko. A to od oboch táborov. Aj od „proukrajinských“ ľudí, aj od tých, ktorí berú na sto percent úplne všetko prichádzajúce z oficiálnych ruských zdrojov.
Ozbrojená vzbura vnútri Ruska od človeka, ktorý bol donedávna v mimoruských médiách prezentovaný ako nemysliaci služobník režimu totiž podčiarkuje povrchnosť pokrytia západnými médiami.
Teraz zrazu nevedia, čo s tým. Áno, občas bývali aj články o tom, že v Rusku sú aj nacionalistickejší blogeri, ale to je tak všetko.
Krajina sa prezentovala ako jednotný režim, zglajchšaltovaná entita zlodušsky hľadajúca, na čo zaútočiť.
Prigožinove vyjadrenia k vojne aj jeho aktivity do toho proste ťažko umiestniť.
Podobné je to s tými, ktorí v živote potrebujú otcovskú figúru v dnešnom chaotickom svete a túžbu si projektovali do Putina a jeho režimu.
Teraz sú úplne zmätení. Čakajú nejaký jednoduchý naratív, ktorý sa zatiaľ nevynoril.
A tí, ktorí si priamo pozreli Prigožinove výzvy, musia byť zmätení totálne. Ako rozoberám v predošlom poste, Prigožin totiž nekritizuje len vedenie vojny, on kritizuje samotný fakt invázie (ktorej výsledkom je vyvraždených oveľa viac ľudí východnej Ukrajiny, ako hovorí Prigožin, „geneticky Rusov“, ako pred inváziou – je to očividný fakt, ale doteraz to žiadna verejne známa tvár v Rusku miliónom ľudí takto priamo nepovedala).
Situácia je naozaj komplexná. Po prvé, toto je naozaj vážny moment. Prigožin podľa vlastných slov obsadil kľúčové vojenské objekty v Rostove na Done, hlavnom centre pre logistiku vojny na Ukrajine a videá to aspoň čiastočne potvrdzujú.
Pri vjazdoch do Moskvy stoja policajné patroly kontrolujúce vodičov, vnútri hlavného mesta sú pre istotu strategicky rozmiestnené obrnené vozidlá. Zatiaľ nie príliš okato, ale aj oficiálne je v meste režim protiteroristickej operácie.
Po druhé, Prigožin povedal veci, ktoré nejde propagandisticky prekryť, o zle pripravenej, zle vedenej vojne.
Po tretie, toto je konflikt medzi dvoma ľuďmi, ktorí boli až donedávna podávaní ako najbližší Putinovi spolupracovníci. Hlavným terčom Prigožina je Šojgu. Ten nie je len ministrom obrany, ale aj Putinovým priateľom, s ktorým spolu chodil na dovolenky.
Ťažko povedať, kam toto vyústi a čo presne je za celou aktivitou. Či teraz naozaj padne minister obrany a šéfstvo generálneho štábu, ako žiada Prigožin. A vyjde z toho víťazne.
Je možné aj to, že dosiahne len svoje zatknutie. Lebo toto je úplne bezprecedentná výzva oficiálnej moci.
Ale Rusi sa už na vojnu nikdy nebudú pozerať rovnako, ako sa väčšina doteraz pozerala. Ani na režim.
Poučenie? Treba mať triezvy pohľad. Ak len hltáte propagandu jednej či druhej strany, v istý moment narazíte na realitu. A tá býva oveľa zložitejšia, ako propagandistický obrázok.