V seriáli oddychového letného čítania dovoľte aj takýto príspevok, trochu vyrývačný 🙂 (výsledok bude Rusko), ale hádam najmä oddychový.
V telkách beží olympiáda. Z troch najdôležitejších športov klasickej olympiády (starých Grékov), na nej majú len dva.
Už Starí Gréci totiž mali na olympiáde box a zápasenie, plus, tretí najprestížnejší šport, pankration – niečo ako dnešné MMA.
Gréci si cenili mužskú silu a udatnosť, na bojisku aj v športe.
Vtedy medzi sebou súťažili súťažiaci za rôzne mestské štáty. Koho by sme ale mohli dnes považovať za krajinu najtvrdších bojovníkov, aspoň v športe?
Niekedy sa vynorí nečakane aj menšia krajina, ktorej sa v nejakom športe extra darí. Keď sa v 90. rokoch a po roku 2000 vo veľkom rozbehol moderný kickbox (K-1), najväčšie hviezdy boli zrazu z Holandska: Peter Aerts, Ernesto Hoost, neskôr Remy Bonjaski a ďalší.
A za všetko mohli try gymy, ktoré vznikli v Amsterdame v 80. rokoch.
Ale je jasné, že celkovo budú v bojových športoch, tak, ako v iných rozšírených športoch, viesť veľké krajiny, s veľkými základňami.
Takže, ktorá krajina má najväčších bohatierov? Tu je môj rebríček, porovnávam celkovú výkonnosť borcov z danej krajiny ale tiež to, odkiaľ pochádzajú najväčšie hviezdy športu.
Box: víťazí USA
Iste, Američania už od konca 90. rokov (Tyson a Holyfield) nemajú žiadnu skutočnú hviezdu v superťažkej váhe, teda v tej divácky najpopulárejšej kategórii. Obsadili ju zväčša Briti (kedysi Lennox Lewis, nedávno Fury a Joshua) a Ukrajinci (Kličkovci a Usyk).
A dokonca traja najlepší profi boxeri súčasnosti sú ne-Američania.
Z toho dvaja Rusi: Bivol a Beterbiev (tretí je Canelo, Mexičan). Rusi (predtým Sovieti) majú v boxe veľmi slušnú históriu, či už ide o také hviezdy niekdajšieho amatérskeho boxu ako fenomenálny Lemešev alebo Kosťa Tsju, prvý Rus, ktorý sa po páde Sovietskeho zväzu vrhol na profi kariéru a extra úspešne (za celú pomerne dlhú kariéru utrpel len dve porážky).
Tsju aj v profi boxe bojoval štýlom, ktorý mal veľa prebratého z klasickej sovietskej školy, podobne aj u Bivola a Beterbieva odtiaľ dosť vidno.
Mimochodom, keď už hovoríme o boxe, treba aspoň v rýchlosti spomenúť fenomenálnych Kubáncov (ktorí boxujú svojským štýlom, odvodeným práve od sovietskeho). Ak by sme brali do úvahy aj veľkosť krajiny, v úspešnosti v boxe by viedli.
Každopádne, Američania majú z olympiád trochu viac medailí ako Rusi plus Sovieti (117 vs 81) a proste oveľa viac rôznych šampiónov – vrátane Floyda Mayweathera, asi najlepšieho boxera histórie.
Takže box: víťazí USA.
Zápasenie: s prehľadom víťazí Rusko
V grécko-rímskom štýle sa ani nie je o čom baviť, už len preto, že zďaleka, ale zďaleka najúspešnejší zápasník v tomto štýle bol Alexander Karelin. Ten mal jedno obdobie, tuším, štyroch rokov, keď nie, že neprehral ani jeden zápas, ale nestratil ani jediný bod.
Na Karelina sa proste nechytá vôbec nikto, žiaden zápasník histórie (škoda, že posledný olympijský súboj prehral, aj keď čiastočne kvôli porušeniu nových pravidiel).
Vo voľnom štýle to nie je až také vyhranené, ale je to podobné. Zvlášť posledné roky úplne dominujú fantastickí Dagestanci. Ale aj etnickí Rusi mali historicky veľmi dobrých šampiónov.
Podľa medailí tiež vedú: Rusko plus Sovietsky zväz má z olympijských hier 172 medailí (grécko-rímske zápasenia aj voľný štýl), Američania „len“ 138. Ale po zarátaní medailí z majstrovstiev sveta je prevaha Rusov (Sovietov) ešte výraznejšia. No a ten fantasický Karelin!
Bod pre ruských bohatierov.
MMA: víťazí Rusko. Lebo Jemelianenko
Najúspešnejší bojovník MMA Fjodor Jemelianenko (v anglickej transkripcii Fedor Emelianenko) vyzeral tak trochu ako závozník, ktorý práve ide vyložiť prepravky s pivom. Žiadne extra vyrysované svaly, tehličky.
Ale keď vošiel do ringu… mašina. Nepredvádzal sa výraznými technikami, nerobil šou – ale po víťazstvo išiel absolútne sústredene, prišom proste nemal žiadnu slabinu. Niekoľko rokov ho doslova nikto nevedel poraziť.
Skóre si potom pokazil, keď sa k boju vrátil aj v pomerne pokročilom veku, až už proste nebol najlepší, tak utrpel pár porážok. Ale celkovo ťažko spochybniť, že bol naozaj kráľom MMA.
A Rusi (Dagestanci a nejaký ten Čečen) idú MMA ovládnuť aj teraz. Ten nástup je razantný.
MMA: víťazí Rusko.
Tak, to je aspoň moje skóre 🙂 Netvrdím, že super objektívne.
Každopádne, na moderných bojových športoch je super práve to, že dnes je to veľmi otvorený a extrémne súťaživý svet.
Tak, ako pomohlo thajskému boxu, keď sa otvoril a prišli tam Európania, ktorý doniesli lepšie boxerské techniky (aj keď málokto má dnes v celkovej prefíkanosti a umení na Thajca, Saenchaia).
Rusi si vyšperkovali svoje tradičné sambo tak, že dnes je to veľmi efektívna alternatíva (alebo príprava na) MMA.
A MMA samotné sa významne rozvinulo vďaka prínosu Brazílcov (BJJ) či amerických zápasníkov, ktorí tam v 90. rokoch priniesli špecifické techniky a už z toho nebolo len také mlátenie, ale vysoko technický šport.
A viete, čo je na bojových športoch naozaj pekné? Napriek môjmu vyrývačnému rebríčku musím povedať, že práve to, že sa tam až tak nehrá na športový nacionalizmus. Ono aj celkovo ide o atmosféru, kde sa (napriek opičkám pre kamery) tí najlepší väčšinou uznávajú a rešpektujú a kde v gymoch často nájdete veľmi rozličné národnosti.
Chlapi sa od seba učia a tí dobrí sa aj naozaj rešpektujú, lebo oni medzi sebou vedia, čo všetko ich drina obnáša, a akú bolesť musia vedieť zniesť. A to budí vzájomnú úctu.
A tak to má byť.