Nedávny úvodník denníka Washington Post oznámil, že Ukrajina nemôže proti Rusku vojensky vyhrať. To isté približne v rovnakom čase povedal český prezident Pavel, inak jeden z najviac pro-washingtonských politikov v Európe.
Článok v ďalšej prominentnej americkej publikácii, Time, dokonca vykreslil Zelenského ako človeka odtrhnutého od reality.
A už predtým, v septembri, talianska premiérka Giorgia Meloniová, v telefonickom rozhovore, pri ktorom si myslela, že hovorí s africkým politikom (v skutočnosti bol rozhovor narafičený dvoma Rusmi, ktorí sa na toto špecializujú) priznala, že Ukrajina už európskych politikov unavuje a začína sa hľadať cesta, ako to celé ukončiť.
A to Meloniová pritom doteraz bola veľkou fanúšičkou Zelenského a kyjevského režimu.
Provojnovú rétoriku opustil dokonca aj jeden z bývalých šéfpropagandistov Kyjeva, Arestovyč.
No a najnovšie Američania šikovne zasievajú semiačka sváru dovnútra režimu, keď „nezávislé vyšetrovanie novinárov“ začalo tvrdiť, že plynovod Nord Stream bez Zelenského vedomia údajne vyhodila do vzduchu skupina sabotérov napojená na šéfa generálneho štábu Zálužného.
A, ešte raz, zrazu sa v západných médiách začína tvrdiť, že Ukrajinci vlastne nemajú veľké šance, pretože Rusko má viac mužov na verbovanie a väčší hospodársky potenciál na dlhodobé vojnové operácie.
Bohužiaľ, toto je jeden z najväčších problémov konfliktu. Americké elity vedeli dopredu, že Rusko a Ukrajina smerujú k nejakej forme konfrontácie. Veď dnešný šéf CIA Burns ešte ako veľvyslanec jasne washingtonských politikov varoval, že Ukrajinu nesmú tlačiť do NATO, Rusko to nikdy nemôže pripustiť.
Aj po vypuknutí konfliktu sa vtedajší šéf amerických ozbrojených síl Milley snažil navrhovať rokovania o prímerí. Robil to veľmi opatrne, zabalene do prokyjevskej rétoriky, ale snaha ukončiť nezmyselný konflikt zjavne bola.
Problém je ale to, že Washington dnes ovládajú kliky, početne malé ale mocné, ktoré chcú a potrebujú tieto konflikty po celom svete. Tieto skupiny chcú mať vojenský a spravodajský vplyv, priamo na tom zarábajú a navyše konflikt pomáha zakrývať vnútorné problémy USA.
Šialené na tom je, ako tieto kliky s pomocníkmi na Ukrajine Ukrajincov presviedčali o nezmysloch. Rusi už nemajú rakety – kričalo sa na jar 2022. A potom v lete a potom na jeseň. Rusi nezískali plnú leteckú prevahu. Rusom už dochádza delostrelecká munícia. Rusko do pár mesiacov zbankrotuje.
A nielen Ukrajincov, aj verejnú mienku v Európe a inde.
A hnali tak desaťtisíce a desaťtisíce ľudí na smrť. S vierou, že majú šancu vyhrať.
Je príznačné, mimochodom, že rovnakí propagandisti, ktorí periodicky vykresľujú Rusko ako krajinu na kolenách, s armádou, ktorej už takmer došli zásoby, zároveň tvrdia, ako je táto armáda pripravená obsadiť celú Ukrajinu, a potom prípadne zaútočiť na Trebišov. Takže musíme konflikt ešte chvíľu živiť, aby k tomu nedošlo. Proste logické nezmysly.
Výsledkom je rozvrátená Ukrajina, kde zbohatli ľudia, ktorí sú napojení na vojnovú mašinériu a tí teraz do značnej miery budú kontrolovať domácu politiku a spoločnosť.
Výsledkom je Rusko so zbytočne zmilitarizovanou verejnou mienkou, hospodársky oslabené, smerujúce do náručia Číny.
Výsledkom je, že Európa nebude mať spoľahlivé dodávky plynu a ropy z Ruska, ale na jednej strane z USA a na druhej z krajín ako Azerbajdžan, kde sme v podstate my, Európa, práve pomohli financovať masívne etnické čistky (hospodárskou spoluprácou s režimom, ktorý sa za tie financie vyzbrojoval na konflikt).
Vojnu na Ukrajine sprevádzala masívna propagada na oboch stranách. Z jednej išli nezmysly o tom, ako hospodársky kolabuje Európa, z druhej o tom, ako sa ide položiť Rusko. Moskovskí propagandisti v prvých mesiacoch s istotou vykresľovali ako už-už prichádza obkľúčenie ukrajinskej armády, z druhej strany sa takto zase prorokoval útok na Mariupoľ, dokonca na Krym a podobne.
Z pohľadu nás, Európskej únie, je tragické, ako sme nevedeli konfliktu predísť väčším tlakom na Kyjev, aby doslova nedupal po právach ruskojazyčného obyvateľstva, takých, ktoré v iných kontextov my v rámci EÚ považujeme za základné práva. A najmä, že mnohí tu, v rámci EÚ, hrali nezmyslenú hru o tom, ako sa Ukrajina dostane do NATO, a tým pádom do amerického vojenského područia.
My sa nemusíme v prvom rade zaoberať tým, do akej miery zlyhal Putin v rozpútaní konfliktu, ktorý nevedel rýchlo vyhrať, ani rozjímaním nad tým, do akej miery má Zelenskyj ešte kontakt s realitou. Bezpochyby v politike začínal s majestátnymi úmyslami, a podľa všetkého aj predlžovanie konfliktu ospravedlňuje tým, že mu dáva moc modernizovať Ukrajinu. Otázka, či ráta s tým, že toto prípadne skočí ako jeho modernizácia pred vojnou, ktorá dopadla zle, s bláznivými ministrami a neustále sa meniacimi politikami.
Nie, my v EÚ sa musíme v prvom rade vyrovnať s vlastnými zlyhaniami. Sme absolútne vo vleku politiky a propagandy niekoho iného. Poškodili sme tým naše vlastné hospodárske záujmy. A dopustili sme krvavé jatky v susednej krajine.