Štátne usporiadanie je všeobecne platnou dohodou medzi obyvateľmi, že si zvolia demokraticky svojich zástupcov a tí potom budú vykonávať to, čo sľúbili pred voľbami a čo následne spečatili v programovom vyhlásení vlády. (standard.sk)
Takže ešte raz: politici dostávajú prostredníctvom hlasovania občanov mandát na to, aby vykonávali domácu i zahraničnú politiku.
A potom sú na Slovensku aj početné neziskovky, ktoré by rady vstupovali do politiky. Ale nie tak, že by ako regulárne strany požiadali o podporu a ak ju dostanú, tak aby potom napĺňali vládny program. Nie, tieto politické mimovládky by rady do všetkého zasahovali, vstupovali, dokonca aj rozhodovali, ale o ich legitimite a zodpovednosti nemôže byť ani reči.
Stretnú sa traja aktivisti a hneď si vytvoria nejaké združenie. Veď v poriadku, ale, aby sme si boli na čistom raz a navždy – ja vôbec nespochybňujem všetky charitatívne, dobročinné, nepolitické, vzdelávacie, kultúrne a ostatné združenia, neziskovky, spoločenstvá.
Chcem však poukázať na tie, ktoré sa tvária nezávislo, a pritom zaujato politikárčia a zasahujú do politického súboja na Slovensku. Bolo by to na samostatný článok, keby som chcel vymenovať všetky a určite by som na niektoré zabudol. Našťastie ľudia nie sú hluchí a slepí a na mnohé z nich si už urobili vlastný názor.
A ako to všetko súvisí so zahraničnou politikou?
Ďalšie články Juraja Blanára na Štandarde (v rámci rubriky Hyde Park)