Bolo to presne pred rokom, 12. októbra po 19. hodine večer. Vrah s väzbami na neonacistickú scénu v Amerike zavraždil dvoch mladých mužov. Po roku je čas, aby štát zvýšil tlak. Nie však na ľudí, ktorí nenosia dúhové odznačiky, ale na svoje bezpečnostné služby a orgány. (standard.sk)
Každá jedna vražda je vždy tragédia. Vždy, keď vyhasne život, niekto prišiel o syna či dcéru, matku alebo otca, a preto je namieste súcit.
Po vražde na Zámockej ulici však nebol len čas na súcit, ale okamžite sa prešlo do útoku. Ilustráciou toho bolo, keď minister Horecký (dnes KDH) vyvesil pred ministerstvo školstva čiernu vlajku, a loby sa domáhala, aby tam bola vlajka dúhová.
Nebol na to dôvod a je dobre, že vtedajší minister neustúpil. S čiernou vlajkou nemal nikto problém, to bol a je reálny obraz Slovenska.
Už vtedy sme napísali, že všetko je inak. Ukázal to manifest vraha Juraja Krajčíka.
Žiaľ, prezidentka Čaputová a spolu s ňou celá liberálna scéna a ideologická homoloby prešli okamžite do útoku.