Posledná časť komentovaných reportáží z cesty po Amerike je o drogách a chudobe v uliciach miest a bohatstve amerických galérií. (standard.sk)
„Prečo žijú ľudia v New Yorku?“ Túto otázku si vo svojej knihe America položil Jean Baudrillard už takmer pred 40 rokmi, kniha vyšla v roku 1986. V Amerike nedávno opäť v novom vydaní, začítal som sa do nej: „Nemajú k sebe vzťah. Okrem vnútornej elektrizujúcej energie (electricity), ktorá je výsledkom prostej skutočnosti, že sú masovo navzájom sami sebou obklopení. Je v tom magický pocit príťažlivosti a bezprostredného susedstva a neprirodzená sústredenosť na jednom mieste,“ píše Baudrillard.
Ten citát odkrýva paradox: francúzsky autor si kladie túto otázku potom, ako sa čuduje, že Američania obedujú osamotene a rýchlo. Vidí v tom protiklad nielen ľudskému zákonu, ale aj zvykom zvierat, ktoré sa o potravu delia. A predsa v tom meste nachádza niečo podmanivé. Do veľkej miery to súvisí s tým, ako na neho zapôsobili tamojšie ženy, miešanosť rás a kultúr.
Je to paradox New Yorku: to mesto má v sebe pulzujúci chaos, na Manhattane žije asi 1,7 milióna ľudí, v New Yorku vyše osem miliónov, a predsa si tu takmer všetky kultúry nájdu svoju štvrť, aj my Slováci (vďaka kostolu Jána Nepomuckého).
Odpoveď na otázku, ako je to možné, ponechám múdrejším. Mňa zasiahlo niečo iné.
V New Yorku som žil niekoľko mesiacov pred 25 rokmi, navštívil som ho (a Ameriku) postupne štyrikrát, naposledy teraz cez voľby a hlboko ma šokovalo, ako sa americká spoločnosť zmenila. Svedectvo viem podať o troch mestách, hlavnom meste Washington, meste Seattle pri Tichom oceáne a New Yorku na východe, v každom z nich som strávil niekoľko dní. Ponúkam krátke zápisky, ktoré už nie sú o politike ani náboženstve, ale o tom, ako sa v týchto mestách žije. Bude to kontrast dvoch kultúr.
Sladká vôňa
Začnem v hlavnom meste Washington.
Sladká vôňa. Všade. Pomyslím si, asi marihuana. Po pár hodinách to odmietnem, nemôže ju byť predsa cítiť takmer všade. Ale je to tak. Američania potlačili tabak, pomerne málo som videl aj elektronické cigarety, ale sladký zápach zlegalizovanej drogy som cítil takmer stále.
Nebolo to len vo Washingtone, to isté sa opakovalo v Seattli a, samozrejme, v New Yorku. Pýtal som sa na to ľudí, ktorí marihuanu celkom iste nefajčia, či im to neprekáža. „Už to necítim,“ povedal mi každý jeden z nich. Zvykli si.
Každý deň (s výnimkou jedného alebo dvoch dní) som stretol nejakých Slovákov, prihovoril som sa, prišli na hokej, za známymi alebo len tak. „Nám to nevadí,“ povedal mi placho jeden pár na Manhattane, „asi sme zvyknutí,“ dodal muž s úsmevom. Mňa to však otravovalo, viackrát som odbočil z ulice, aby som sa pokúsil zmeniť vzduch. Niekedy úspešne, niekedy menej.
Sladký zápach som cítil aj v niektorých múzeách, videl som čašníkov, ako vybehli od zákazníkov na ulicu a zapálili si joint. Potom sa rýchlo vrátili. V mestách som nevidel príliš veľa elektroáut, povedal by som, že pomer bude podobný ako u nás, ale enormne veľa hybridov. Takže ani smrad spáleného benzínu nestíhal prekryť tú protivnú sladkastosť v ovzduší.
Imigranti a bezdomovci. „Choď sa pozrieť na Times square, tam pochopíš, prečo je imigrácia téma,“ hovorí mi Paľo Martinka, fotograf New York Post. Má pravdu: večer je tu záplava svetiel a reklám ako vždy, ale silnejší dojem je z ľudí okolo. Chodia stále aj turisti, fotia sa, ale ešte viac sa obzerajú po posedávajúcich imigratoch. Bývajú v niektorých hoteloch v okolí, platí to New York. Deň potom, ako zvolia Trumpa, sa ale dočítam, že starosta New Yorku im zrušil debetné karty, na ktoré im mesto posielalo niekoľko stoviek dolárov mesačne. Už nikto neprotestuje, Amerika sa zmenila.
Imigrantov a bezdomovcov niekedy ťažko oddeliť, veľa z nich má mobily, zrejme ich dostali od vlády, chodia si ich nabíjať na stojany po meste alebo do lacných fast food reťazcov ako White Castle (kde som kedysi ako študent brigádoval, dnes som v šoku, ako to tam vyzerá) alebo do Starbucksu. Počul som aj pár rozhovorov, pýtali sa na zdravie rodičov alebo viedli bezproblémový rozhovor.
Žobráci sa v New Yorku stratia, všade je priveľa ľudí, nikoho neprekvapí, keď v noci spia vo výklade vysvietenej predajne Aston Martin. Najviditeľnejší sú vo Washingtone, pospávajú a posedávajú po parkoch, na zemi, na lavičkách, chodia za nakupujúcimi ľuďmi a potichu si pýtajú peniaze, vidieť ich v celom centre. Teplá jeseň im praje.
V Seattli som videl žobrákov a feťákov menej, ale za to bolo vidieť dôsledky ich prítomnosti. Seattle je jedno z najbohatších miest, sídli tu Amazon, Microsoft či Boeing. V tom poslednom sa štrajkuje, v správach som videl oznam, že vedenie firmy ponúklo zamestnancom navýšenie o 38 percent za štyri roky, priemerná mzda je tam momentálne 116-tisíc dolárov ročne. Keď som odchádzal, štrajk pokračoval.
V meste ale viac ako znaky bohatých ľudí vidíte niečo iné. Bolo tu zvlášť silné hnutie De-fund police aj protesty BLM. Ide o hnutia radikálnej ľavice podporujúce razantné zníženie financovania polície, niektorí radikáli hovorili aj o zrušení polície, ktoré sa rozšírili po zabití Georgea Floyda v máji 2020. V Seattli vyhlásili samozvanú republiku.
Výsledkom bol nárast kriminality, kradlo sa, mnohé prevádzky v centre jednoducho zavreli a odišli. Centrum teraz pôsobí vyprázdnene. Začiernených okien je viditeľne veľa. Väčšina niekdajších obchodov a barov je zrušená. Išiel som s profesorom matematiky na tunajšej univerzite, ktorého som bol navštíviť, keď pred nami z bicykla náhle padla mladá žena. Bežím ku nej, či sa jej niečo nestalo, Peter na mňa kričí, nechaj ju tak, pozriem sa jej do tváre, plače, vypľúva nejaké zvratky, červené oči, pomoc odmietne. Bola nafetovaná.
Ako mohlo tak bohaté mesto tak hlboko padnúť? Dlho nám o ňom robil Frasier pekný obraz, alebo skupiny ako Nirvana, Pearl Jam, Soundgarden, Alice in Chains… moja generácia na grunge vyrastala, Seattle bol sen, ale dnešok vyzerá tragicky. Ani ku káve sme si nemohli sadnúť, keď už sme nejakú našli, stoličky dali preč, aby nechodili drogovo závislí. V potravinách, ktoré boli zásobované ako žiadne iné, ktoré som doteraz videl (ani tie na severe Talianska), sú mnohé produkty zamknuté, pretože sa kradli. Upozornil ma na to môj hostiteľ, potom som si to všímal aj sám. Nielen drahý alkohol, ako je to u nás, ale aj bežný tovar. Tuším to bolo neskôr vo Washingtone, kde som videl za zámkom aj zubné pasty.
Homosexualita. Aj tá je všadeprítomná. Nejde len o dúhové vlajky, o tie vlastne už vôbec nejde, sú spolu s americkými a palestínskymi najčastejšie, ale skôr o páry mužov, ktorých je na uliciach, v podnikoch, doprave, všade veľa. Amerika bola tolerantná k homosexualite už dávno, človek sa tu ale ťažko ubráni dojmu, že súčasný stav už nie je výsledkom permisívnej, ale skôr promotívnej kultúry. Len na okraj poznamenám, že ženských dvojíc je na verejnosti viditeľne menej. Muži sú okázalejší.
Predošlé časti amerického seriálu Jaroslava Danišku:
(9) Boh a morálka v dnešnej Amerike
(8) Rusty Reno o nádeji, že s Trumpom prichádza koniec Hitlerovej doby
(7) Kamala sklamala. O porážke neokonov s Michaelom Medvedom
(6) Fotograf Paul Martinka z New York Post: Amerika je ako na steroidoch
(5) Ešte raz s profesorom Jeffrey Sachsom, tentoraz o Gaze
(4) S profesorom Jeffrey Sachsom o skončení vojny na Ukrajine
(3) Prečo Musk a americkí miliardári podporujú Trumpa
(2) Je možný volebný podvod, ktorý by zastavil Trumpa?