Keď sa v roku 2024 pri schvaľovaní českého Dňa samizdatu museli českí disidenti opakovane zastať Ivana Polanského, napísal som, že sa opakuje historické déjà vu. (standard.sk)
V Českom parlamente, senáte a masmédiách (pozri tu) sa rozvinula diskusia okolo osoby samizdatového vydavateľa Ivana Polanského a jeho vydavateľského počinu vo forme samizdatu Historický zápisník. Práve tento slovenský samizdat sa stal hlavnou diskusnou témou pri schvaľovaní Dňa samizdatu v Čechách.
Panuje veľká zhoda, že vydavatelia, tlačiari a distribútori samizdatu si zaslúžia úctu vo forme pamätného dňa. Aj s dátumom pamätného dňa – 12. október – by nebol až taký problém, ak akciu českých a slovenských vydavateľov samizdatov vnímame ako „odhodlání bránit svobodu projevu jako nedílnou součást kolekce základních lidských práv“. Tým bola vyjadrená aj podstata Dňa samizdatu. Tu by sme mohli aj diskusiu ukončiť, ale nestalo sa tak. Následná diskusia je vhodná na to, aby sa mohli objasniť niektoré neznáme skutočnosti.
Pokúsim sa poukázať na niektoré aspekty, ktoré v diskusii ku Dňu samizdatu neodzneli, ale považujem ich za dôležité. Historik Peter Blažek v diskusii k tejto téme upozorňuje „všechny zájemce na klíčovou věc. Tou je obsah Polanského sborníků, o němž si každý může snadno udělat obrázek sám“ a odkazuje na stránku www.samizdat.sk. Poukázať iba na zborníky Historický zápisník od Ivana Polanského, bez širšej interpretácie, považujem za nedostačujúce. Preto sa im budem podrobnejšie venovať.
Komunistický režim v Čechách ako aj na Slovensku falšoval udalosti od „Víťazného“ februára 1948, cez rok 1968, Černobyľskú haváriu, až po udalosti do roku 1989. V slovenských reáliách treba ešte pridať najmä históriu Slovenského národného povstania (SNP), ako aj udalosti okolo Slovenského štátu. Pri prvej z nich sa vzoprel historik Jozef Jablonický, ktorý písal vlastný pohľad na SNP. Ako dopadol? Prenasledovanie, domové prehliadky… Druhá téma bola počas obdobia komunistickej normalizácie pre jej citlivosť na Slovensku veľké tabu. Otvoril ju Ivan Polanský, aj keď – jemu vlastným spôsobom.
Prečo Ivan Polanský vydával samizdat Historický zápisník? Sám na to odpovedá na konci prvého čísla (1/1986), ktoré bolo venované Jozefovi Tisovi. Pre dôležitosť tejto informácie ju odcitujem celú: „Poďakovanie: Za inšpiráciu k zostaveniu tohto „Zápisníka“ ďakujem Jánovi K. Roháčovi, P. Šimčíkovi a ostatným, ktorí v „Smere“ [denník, pozn. autora], orgáne stredoslovenského KV KSS, v r. 1986 publikujú na pokračovanie články na tému Klerikalizmus a ideologický boj.“
Citovaný text bol jediný text, ktorý napísal zostavovateľ Ivan Polanský do prvého čísla. Historický zápisník bol odpoveďou na ideologické vymazávanie a prekrúcanie historickej pravdy komunistickým režimom. Samizdat chcel prispieť aj k iným pohľadom, inému poznaniu ako ponúkala komunistická historiografia (ideológia). Dajme však ďalší priestor Ivanovi Polanskému a jeho vysvetleniam.
Vo svojom prvom výsluchu, po zadržaní ŠtB dňa 6. 11. 1987, opätovne zopakoval svoj zámer: „V rámci hľadania historickej pravdy a oboznamovania s dejinami ako i v rámci určitej otvorenosti a demokratizácie po vzore Sovietskeho zväzu nepovažujem samizdat pod názvom Historický zápisník za časopis propagujúci klérofašizmus.“