Ako je možné, že politický režim na Kube odolal niekoľko desaťročí rôznym sankciám, respektíve embargu zo strany najsilnejšej krajiny na svete? A čo z toho vyplýva pre dnešné uvažovanie o sankciách voči Rusku? O tom píše bývalý veľvyslanec a diplomat Ján Gábor. (standard.sk)
Prvý rok nového tisícročia som privítal v Havane. Bol som tam náhle „prevelený“ novou vládou po predchádzajúcom dvojročnom pobyte v USA. A ako to občas chodí, bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia. Čo už, povedal som si, diplomacia sa predsa robí všade na svete. S ohľadom na špecifické, ba výnimočné americko-kubánske vzťahy mal tento presun pre mňa výnimočné čaro, ktoré som objavil až potom, keď som bližšie poznal aj druhú stranu tej istej mince. Ale o tom možno inokedy…
Počas svojej kubánskej misie som mal na starosti i vzťahy Slovenska s viacerými karibskými štátmi. Počas návštevy Dominikánskej republiky som okrem štandardných partnerov – parlament, vláda, minister zahraničných vecí – vyhľadal aj hlavu katolíckej cirkvi v krajine. Kardinál Rodríguez sa mi na úvod neobvykle dlhého rozhovoru na začiatok ospravedlnil, že nemal čas sa pripraviť na naše stretnutie. Mal k tomu veľmi dobrý dôvod. Neskoro v noci sa vrátil z dôležitej konferencie vo Vatikáne. A tak sme sa až tak veľmi nevenovali bilaterálnym vzťahom ale „podružným“ globálnym problémom. Bol plný dojmov z konferencie a cítil som, že má chuť sa o ne podeliť. V duchu som si povedal, kedy budem mať podobnú možnosť ako svetský človek „vyspovedať“ kardinála a občas som tiež priložil nejaké to polienko do debaty. Rýchlo sme našli spoločnú reč. Veľmi dobre som poznal havanského kardinála Jaime Ortegu, ktorý bol mojím častým hosťom a ešte v minulom storočí som mal možnosť zblízka pozorovať zásadný príspevok nikaragujského kardinála Obando y Bravo k mierovému procesu v Strednej Amerike.
Debata sa zvrtla aj na starý kontinent, keď sa mi kardinál zveril s obsahom jeho rozhovoru s parížskym kardinálom Lustigerom počas ich spoločnej večere v Ríme. Francúz mu so zdesením hovoril, že pri ostatnom sčítaní obyvateľstva bolo v regióne veľkého Paríža pokrstených menej detí ako narodených moslimov. Neodpustil som si komentár: toto môže byť bod zlomu. Ako to myslíte, pýta sa Dominikánec.