Minulý týždeň (23. – 28. októbra) som sa zúčastnil na dvoch konferenciách, na jednej v Moskve, na druhej v Ríme.
V Moskve na otvorení Jaltského medzinárodného fóra a následne na zasadnutí Koordinačnej rady Medzinárodnej asociácie Priatelia Krymu. V Ríme na medzinárodnej konferencii Za trvalý a spravodlivý mier. Obe konferencie mali značnú mediálnu odozvu, v Ríme nielen talianskych médií. Zhodou okolností obe prebiehali v dobe, keď mala nastúpiť, resp. práve nastúpila nová slovenská vláda.
A to bolo témou – okrem predmetu konferencií a operácie v Gaze – častých novinárskych otázok aj komentárov účastníkov. Tenor otázok aj komentárov bol asi taký: Ako ste, Slováci, dokázali napriek mediálnej masáži zvoliť strany, ktoré išli do volieb s heslami proti západným posvätným kravám – proti bezhraničnej podpore Ukrajiny a s kritikou politiky Bruselu a Washingtonu?
Otázky aj komentáre síce končili otáznikom, ale boli to otázniky so sympatiami. Uvádzal som, že záver predchádzajúcej Ficovej vlády stále viac vyvolával pochybnosti, že vlády, ktoré nastúpili po Ficovi viedli krajinu do slepej uličky, že Slováci tradične nepovažujú Rusov za svojich nepriateľov. Hovoril som tiež, že klamstvá médií hlavného prúdu boli také zjavné, že stúpala pozornosť aj autorita pre alternatívne médiá, že Slováci nemali radi, keď ich vláda odovzdávala výzbroj slovenskej armády na Ukrajinu a keď po slovenských železniciach vlaky prevážali na Ukrajinu západné tanky, delá a inú ťažkú výzbroj. Bol som udivený, že často zaznievala pripomienka o tom, ako nechala Julia Tymošenková bez vysvetlenia čakať Roberta Fica vo vedľajšom salóne pri jeho návšteve Kyjeva v roku 2009.
Nechýbali ani otázky, či Fico dokáže plniť svoje volebné sľuby. V Ríme odôvodňovali otázky tohto druhu skúsenosťou, čo všetko nasľubovala pred voľbami talianska predsedníčka vlády Giorgia Meloniová a po voľbách robí presný opak. Nezaručil som sa za slovenského predsedu vlády, ale vyslovil som pravdepodobnosť, že neodstúpi od svojich sľubov. Americký účastník konferencie v Ríme mi hovoril, ako americké médiá venujú pozornosť výsledku našich volieb a vyjadrujú obavu, že spolu s Budapešťou vytvoríme brzdu americkej politike v strednej Európe.
Konferencie v Moskve a v Ríme síce združovali skôr alternatívnu spoločnosť oproti vládnucemu západnému establishmentu, ale médiá na nich boli širokospektrálne a sympatia k Slovensku prevládala.
Slovenský slniečkársky novinár nedávno v súkromnom rozhovore povedal, že Slováci sú taký zbytočný národ. Posledné voľby ilustrovali, že nemal pravdu.