Pred niekoľkými rokmi som pustil hlášku, že kto bol raz vo federálnej vláde Česko-Slovenska, má právo vyjadrovať sa (kritizovať) obe následnícke vlády, českú aj slovenskú. Malo to byť alibi pre mňa, ale chytili sa ho už aj na českej strane. Použijem toto vlastné alibi znovu, bol som vo federálnej vláde.
Česká vláda pod predsedníctvom Petra Fialu zrušila pravidelné spoločné zasadnutie slovenskej a českej vlády. Boli to skôr symbolické stretnutia, veľa vecných rozhodnutí nepriniesli, ale aj symboly sú dôležité. Ako dôvod uviedla rozdiely medzi slovenskou a českou vládou v prístupe k vojne na Ukrajine a ako poslednú kvapku stretnutie ministrov Blanára a Lavrova v Turecku.
Isteže, keď slovenský minister povie ruskému ministrovi zahraničných vecí, že Slovensko nevyšle ani jediného vojaka na Ukrajinu a český prezident priam volá po vyslaní európskych vojakov na Ukrajinu a česká vláda neprotirečí, je to dosť veľký rozdiel. Chvalabohu. Slovák trochu zvraští obočie, že po vyslaní vojakov proti Rusku volá vyškolený komunistický tajný agent. Ako vyskakovali české médiá, že na Slovensku nedodržiavajú lustračný zákon a v Česku teraz majú tajného agenta za prezidenta.
Ale pre priateľa Česka problém spočíva hlbšie ako v zrušení spoločného zasadnutia vlád. Viaceré české vlády – a Fialova vláda je vrcholom – sa predbiehajú vo vysielaní protiruských signálov. Šampiónom protiruskej politiky bývalo Poľsko, ale ruské vládne miesta aj médiá už dlhšie dávajú na prvé miesto Česko. Možno je to českou tradíciou. V 50-tych rokoch v Prahe na Letnej stála najväčšia socha Stalina na svete. Po Chruščovovom prejave na XX. zjazde strany ju potichu dali dole. Teda potichu to celkom nešlo, pretože na odstránenie sochy museli použiť výbušninu. Teraz je pre Česko Moskvou Brusel a Washington.
Základnou otázkou pre Česko je, o koho sa chce historicky oprieť. O Spojené štáty, ktoré z Európy môžu čoskoro odísť a ktoré sú tiež anglosaskou krajinou ako bolo Anglicko v roku 1938? Anglosasi nikdy nejdú na pomoc, ak im to niečo nevynesie, finančne alebo geopoliticky. Francúzsko nie je a nebude veľmocou. Možno bude samo potrebovať pomoc proti svojim moslimským obyvateľom. Európska únia? Ako dlho vydrží Európska únia, ak Rusko vyhrá na Ukrajine? Ak Rusko vyhrá na Ukrajine, Rusko a krajiny BRICS budú predstavovať väčšie ekonomické aj politické príležitosti ako osamelá Európa, prípadne s vnútorne rozvrátenými Spojenými štátmi. Ruská armáda nebude potrebovať pochodovať za hranice Ruska a Ukrajiny. Lepšia ponuka bude postupne lákať európske krajiny. Európska únia nastúpi na zostupnú krivku. Nie preto, že sa to píše v tomto článku. Bude to objektívny historický proces.
Pre Českú republiku tento objektívny historický proces bude mať ešte jednu nepríjemnú dimenziu. V Strednej Európe stúpne mocenská váha Nemecka. Nemecko už takmer nebude ťažiť vina za vojnu a nebude chcieť znášať obmedzenia, plynúce z poslednej vojny. Presnejšie, sily v Nemecku, ktoré ich nebudú chcieť znášať, budú môcť otvorene vystupovať. Zatiaľ môžu vystupovať len tlmene. Česko neudrží tlak na zrušenie Benešových dekrétov od samého začiatku. České západné hranice na pohraničných horách možno formálne vydržia, ale nebudú hrať žiadnu bezpečnostnú úlohu, tak ako nehrali v závere predvojnovej republiky.
Keď som sa rozprával o týchto otázkach s českou známou, povedala mi: „Ale my sme boli prvým kurfirstom.“ Boli, tak prečo ste rozbíjali Rakúsko? A čo na minulom českom vzťahu s Nemcami urobili tisíce pozabíjaných Nemcov po skončení vojny?
Netreba mať vysokú školu, aby z uvedených historických a geopolitických okolností človek pochopil, že historickým spojencom Česka by malo byť Rusko. Ani by Česi nemuseli na Letnej obnoviť Stalinovu sochu. Ale nemali by sa predbiehať o titul šampióna v rusofóbii. Profesor Fiala, zdá sa, toto nechápe.
Lebo sa črtá tragikomická opcia, ak budú české vlády pokračovať v doterajšej protiruskej politike. Českí občania budú pred svojou vládou utekať na Slovensko. Slovensko ich bude prijímať, nevydá ich naspäť do Česka a poskytne im azyl. Potom nebude potrebné ani možné usporadúvať spoločné zasadnutie oboch vlád.