V druhej polovici júna sa v Bratislave uskutočnilo medzinárodné sympózium Bratislava – mesto mieru. Kládlo si za cieľ v súčasných medzinárodných pomeroch posunúť Bratislavu ako miesto medzinárodných stretnutí, najmä mierových rokovaní. Zúčastnili sa na ňom politici a politológovia z viacerých krajín, osobne alebo online.
O situácii v Moldavsku informoval exprezident Igor Dodon. Republika sa politicky nachádza medzi Rumunskom, Ukrajinou a s fakticky odtrhnutým Podnesterskom s medzinárodne uznanou ruskou mierotvornou posádkou. Vhodné miesto na rokovanie znepriatelených skupín by potrebovalo ako soľ. Online prehovoril Milorad Dodik, prezident Republiky srbskej v rámci Bosny a Hercegoviny. Vnútornú štruktúru Bosny a Hercegoviny upravili Daytonské dohody v roku 1995. Vyhovujú v súčasných podmienkach alebo nevyhovujú? V Bratislave by sa táto otázka diskutovala lepšie ako v mnohých iných mestách. Anglická barónka Caroline Coxová dodávala odvahu nielen prítomným na sympóziu, aby sa nebáli vystupovať za mier. Súčasná doba to potrebuje. Nemecký politológ Alexander Rahr pred rokmi úspešne sprostredkoval – medzi ruskými úradmi a západnými podporovateľmi – prepustenie bývalého oligarchu Michaila Chodorkovského z ruského väzenia. Europoslanci Ľuboš Blaha a Milan Uhrík hovorili o vzájomnom prepojení síl, ktoré hovoria o mieri, ale ich reči k mieru nikdy neprivedú.
Sympózium bolo veľmi aktuálne a pre Bratislavu potrebné. Posun v medzinárodných vzťahoch uberá na atraktívnosti mierových rokovaní v mestách ako Ženeva, Lausanne alebo Viedeň. Stretnutie Chruščova a Kennedyho v roku 1961 sa konalo vo Viedni, ale stretnutie Putina a Busha ml. v roku 2005 už v Bratislave. Dôležité nedávne mierové rokovania sa konali v Astane (Kazachstan) a v Istanbule. Keby sa podarilo etablovať Bratislavu ako miesto mierových rokovaní, bolo by to pre mesto aj pre Slovensko výhodné.
24. júna uverejnili noviny SME článok o sympóziu len s negatívnym hodnotením. Negatívne hodnotenie sa opieralo vlastne len o to, že tam boli proruskí politici (a politológovia). Sympóziu nepomohla ani rokovacia reč, prevažne angličtina. Nepochopiteľne napádajú organizátora sympózia Ašota Grigoriana, ktorý už stihol urobiť z Bratislavy dôležité centrum európskych arménskych aktivít.
Redakcii SME možno odporúčať, aby usporiadala pre svojich redaktorov kurz o geopolitike a o dejinách mierových rokovaní.
Aby som podráždil autora príspevku v SME, dodám, že svoj príspevok o požiadavkách na miesta mierových rokovaní som predniesol v ruštine.