Príspevok na sympóziu s rovnakým názvom v Bratislave 20. 06. 2024
V medzinárodných vzťahoch majú osobitný význam dva body alebo čiary. Bod alebo čiara nárazu na seba protikladných síl a spravidla bod, kde vyčerpané protikladné sily sa stretnú a dohodnú koniec prebiehajúceho konfliktu. Bodov nárazu na seba protikladných síl, spravidla v podobe ozbrojenej bitky, je v dejinách neúrekom. V súčasnosti bodom nárazu protikladných síl je Gaza v Izraeli a čiarou je línia frontu na Ukrajine. Hĺbku problému nájdenia bodu stretnutia vyčerpaných síl ilustruje Vestfálsky mier, ktorý ukončil 30-ročnú vojnu v rokoch 1618 – 1648. Po takmer 30-tich rokoch v skutočnosti náboženskej vojny medzi katolíkmi a protestantmi, zabíjania a ničenia celej strednej Európy sa bojujúce strany tak nenávideli, že sa nedokázali ani stretnúť na jednom mieste. Ale ukončiť vojnu už museli, pretože nedokázali ďalej bojovať. Rokovali tak, že jedna bojujúca strana sa zhromaždila v meste Münster(katolíci), druhá strana v meste Osnabrück (protestanti). Obe mestá sa nachádzali v nemeckej krajine Vestfálsko. Vzájomné návrhy si posielali po posloch na koňoch. Po štyroch rokoch rokovania – vojna zatiaľ neutíchala – sa dohodli a dohoda, ktorá ukončila vojnu dostala názov Vestfálsky mier.
Sú dve kategórie miest, kde sa rokuje o mieri. Jednu kategóriu tvoria mestá, ktoré uzatvárajú konflikt s jednou jasne víťaznou stranou a jednou porazenou. Vtedy sa v skutočnosti nerokuje, ale víťazná strana nadiktuje podmienky ukončenia konfliktu a porazená strana ich prijíma, pretože nič iné jej nezostáva. Takým bol Paríž po I. svetovej vojne s víťazným Francúzskom a spojencami a porazeným Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom, hlavná zmluva sa nazývala Versaillská zmluva. V Berlíne po II. svetovej vojne podpísali Spojenci a Nemecko kapituláciu Nemecka. Druhú kategóriu tvoria mestá, kde sa reálne rokuje, pretože obe strany konfliktu chcú konflikt ukončiť pri rokovacom stole a nie na bojovom poli. Takými boli už spomínané Münster a Osnabrück na konci 30-ročnej vojny, Helsinki v minulom storočí, tam bola uzavretá Helsinská dohoda v roku 1975 a Istanbul v marci-apríli 2022 s parafovanou dohodou medzi Ruskom a Ukrajinou o ukončení prebiehajúceho konfliktu.
Mestá druhej kategórie sa spravidla nachádzajú mimo územia bojujúcich strán, aby rokujúce strany neboli ovplyvnené prostredím v meste rokovania. Prirodzenú prednosť mali mestá v neutrálnych krajinách a zároveň mali vybudovanú infraštruktúru ako sú hotely, komunikácie, bezpečnosť v meste. Dôležité rokovania sa konali v Ženeve, vo Viedni, v Helsinkách. Všimnite si, že mestá boli formálne alebo aspoň fakticky neutrálne, ale nachádzali sa na území tzv. kolektívneho Západu. Už aspoň desaťročie pozorujeme, že kolektívny Západ stráca hegemóniu v medzinárodných vzťahoch a mestá mierových rokovaní to odrážajú. Dôležité rokovania sa viedli v Astane (Kazachstan), v Istanbule (Turecko). Nedávna konferencia vo Švajčiarsku o vojne na Ukrajine už skutočný význam ani nedosiahla. Miesto mierového rokovania a krajinu, kde sa rokuje, majú obe bojujúce strany uznávať a krajina, kde sa rokuje, nemá byť v konflikte veľmi angažovaná. Miesto rokovania má mať genius loci, ktorý inšpiruje k dohode.
Spomeniem skutočný príbeh, ktorý má vzťah k našej téme.
Po páde železnej opony v 90-tych rokoch minulého storočia sa v Strednej Európe zrodila iniciatíva, ktorá chcela zmierenie medzi Východom a Západom posunúť o etapu ďalej. Mala spočívať v stretnutí moskovského patriarchu a rímskeho pápeža. O miesto stretnutia súťažili tri krajiny – Maďarsko, Rakúsko a Slovensko. V Maďarsku by sa mohli stretnúť v kláštore Pannonhalma, založenom v 10. storočí sv. Vojtechom, v Rakúsku v kláštore Heiligenkreuz, založenom v 12. storočí a na Slovensku v Nitre, odkiaľ knieža Rastislav v 9. storočí pozval na Veľkú Moravu sv. Cyrila a Metoda. V roku 2001 prijal na súkromnej audiencii vo Vatikáne pápež, teraz už svätý Ján Pavol II., nového predsedu Kresťanskodemokratického hnutia na Slovensku Pavla Hrušovského a autora tohto textu. Pápež súhlasil, aby sme vyvíjali iniciatívu na stretnutie pápeža a moskovského patriarchu na Slovensku, ale aj na inom mieste. V roku 2002 hovoril na túto tému s patriarchom predseda slovenského parlamentu Jozef Migaš.
K stretnutiu patriarchu a pápeža došlo nakoniec až vo februári 2016 na letisku v Havane.
Naša konferencia nesie názov: Bratislava – mesto mieru. Chcel by som niečo povedať o objektívnych predpokladoch Bratislavy. Bratislava vyrástla od stredoveku ako mesto s dobre opevnenou pevnosťou – hradom, na brehu Dunaja, ktorý posilňoval bezpečnosť mesta. Osmanská ríša 150 rokov držala dnešné územie Maďarska vrátane Budapešti. Za celé obdobie bola hlavným mestom Uhorského kráľovstva Bratislava. O Bratislavu sa neviedli veľké bitky. Osmani sa neodvážili Bratislavu napadnúť, v II. svetovej vojne nacistické Nemecko nebránilo Bratislavu ako bránilo Budapešť alebo čiastočne aj Viedeň. Síce je Slovensko v súčasnosti členom NATO, ale prieskumy verejnej mienky opakovane potvrdzujú, že NATO je na Slovensku nepopulárne a najnovšie aj slovenská vláda dáva najavo, že nie je ochotná zapojiť sa v plnej miere do vojenskej podpory Ukrajiny. Myšlienka slovanstva a priateľstva k Rusku sú na Slovensku živé najmenej 200 rokov. Posledný prieskum o vzťahu Slovákov k Rusku uverejnili slovenské rusofóbske noviny pod nadpisom: Desivá správa o duši národa (SME, 14. 05. 2024). Zároveň slovenská kultúra patrí do západnej kultúry, prevažuje tu západné náboženstvo, katolicizmus. Azda tieto okolnosti viedli k dohode Ruska a USA, že prezident Putin a prezident Bush ml. sa vo februári 2005 stretli v Bratislave. V roku 1990 sa stretnutím hláv Československa, Poľska a Maďarska v Bratislave začala existencia Vyšehradskej skupiny.
Všetky tieto okolnosti trvajú a so stúpaním sily a autority Východu sa posilňujú. Zároveň sa Bratislava nachádza najbližšie predchádzajúcim centrám mierových rokovaní a prechod k novým centrám by bol najmenej dramatický.
Bratislava je mestom mieru.