Na Blízkom východe opäť lietajú rakety, vybuchujú bomby, zomierajú ľudia. Terajšie dejstvo začalo 7. októbra minulého roku výpadom Palestíncov z Gazy na neďaleký hudobný a mládežnícky festival.
Palestínci zabili asi 1200 Izraelčanov na mieste, ďalších 250 zobrali ako zajatcov do Gazy a ukryli v tamojších tuneloch. Čiže spolu asi 1500 obetí na strane Izraela. Izrael spustil odvetnú vojenskú operáciu proti Gaze, v médiách vcelku vierohodne uvádzajú doteraz 40 000 palestínskych obetí, prevažne žien a detí. Porovnanie obetí na oboch stranách vychádza cca 1:26. Pre porovnanie, v apríli 1945 v okolí obce Ladce v Trenčianskom kraji partizáni zajali a zastrelili dvoch nemeckých vojakov. Nemecká armáda na odvetu zajala a popravila 20 ladeckých mužov, desať za každého popraveného Nemca. Popravení Ladčania sú pochovaní na miestnom cintoríne.
Vojna na Blízkom východe zatiaľ pokračuje streľbou Hizballáhu na severný Izrael, vtrhnutím izraelskej armády do Libanonu, zatiaľ obmedzeným, izraelským bombardovaním Libanonu, iránskym raketovým útokom na Izrael. V konfliktoch má Izrael aktívnu bilanciu. V podstate všetky vyhral. Ak ideme ďalej späť v histórii, podľa izraelských údajov na začiatku 19. storočia na území dnešného Izraela žilo len 1,5 % Židov. V máji 1948 Valné zhromaždenie OSN rozdelilo Palestínu a schválilo izraelský štát vo výrazne menšom rozsahu než je dnešný Izrael. Od samotného vzniku až po súčasnosť sa Izrael zväčšuje prostredníctvom ozbrojených konfliktov až vojen. Izrael má podporu Západu, najmä Spojených štátov, ale vojny si vybojováva sám. Proti stámiliónom Arabov a ďalších miliónov moslimov. Izraelu prechádzajú metódy, ktoré by iným štátom neprešli. Televízia prináša pravidelné reportáže z bojiska na Ukrajine a v Gaze a v Libanone. Porovnajte zábery zbombardovaných miest na Ukrajine a zbombardovanej Gazy a najnovšie aj Bejrútu. Ruské bombardovanie vyzerá ako opatrné v porovnaní s Gazou a teraz aj časťami Bejrútu. V internete sa objavili správy o reklamách izraelských firiem na pozemky pri mori na území obsadenej Gazy. Nikto za to Izrael nenapomína. Bombardovanie Gazy bežalo v plnom prúde, ale nikto izraelských športovcov nevylučoval z olympijských hier, ruskí športovci boli vylúčení. Opakujem: porovnajte zábery miest z Ukrajiny a z Gazy.
Izraelské odhodlanie a sebavedomie má hlboké korene. V Biblii v knihe Genezis je zaznamenaný dar Boha Abrahámovi (vtedy ešte Abramovi): „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky (Nílu – pozn.) až po veľkú rieku Eufrat“ aj s národmi, ktoré sa ďalej vymenúvajú. Nespomínajú sa tam žiadne rezolúcie OSN ani rozsudky súdnych dvorov. Pravda, Židia, dnes ich nazvime Izraelci, museli o krajinu bojovať. Boje trvali stále, tisícročia, a boli to kruté boje. V knihe Samuel je zaznamenaný príkaz proroka Samuela židovskému kráľovi Saulovi v boji proti Amalekitom: „Teraz choď a poraz Amaleka, daj do kliatby všetko, čo má, nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy i osly“. Saul príkaz vykonal, najskôr chcel ušetriť kráľa Amalekitov Agaga, ale Samuelovi nič nebolo ukryté, vzal Saulovi meč a sám Agaga rozsekal.
Boží dar krajiny Židom sa udial pred tisícročiami, ale stále trvá. Niekedy akoby sa strácal, ale po čase sa vždy obnoví a Židia prerušia „premlčanie“ svojich práv na krajinu. Obnovenie práv na krajinu sa vždy inšpiruje pôvodným Božím darom, nie aktuálnym medzinárodným právom. Tam kdesi pramení odhodlanie, sebavedomie a vlastnícky nárok na krajinu. Návštevník Izraela môže psychológiu Izraelčanov spozorovať na detailoch, pri návšteve v domácnosti, často s fotografiou syna či muža, padlého v niektorej vojne.
Koľko už bolo pokusov nájsť vysvetlenie javu židovskej prítomnosti v Palestíne, dnešnom Izraeli. Žiadne nebolo uspokojivé. Teraz sa kladie dôraz na americkú podporu. Isteže je dôležitá a takticky rozhodujúca, ale nie je to vysvetlenie javu. V populárnej historickej literatúre možno nájsť epizódu z 18. storočia. Osvietenský pruský kráľ Fridrich II. sa opýtal svojich poradcov, aby mu uviedli aspoň jeden konkrétny dôkaz existencie Boha. Poradcovia mu odpovedali: „Veličenstvo, Židia.“
Prechádzam k ťažšej časti tejto úvahy. S tým, čo robí Izrael v Gaze, nemôžeme súhlasiť. Ani teroristický útok Palestíncov zo 7. októbra minulého roku nie je ospravedlnením. Ani s mnohým ďalším nemôžeme súhlasiť. Ale k biblickým základom židovskej prítomnosti v Palestíne (Izraeli) sa aj my hlásime. Biblia je uholným kameňom aj našej civilizácie. Či by sme azda súhlasili so zničením štátu Izrael? V konflikte na Blízkom východe sa operuje aj s pojmom odstránenia štátu Izrael. Vieme, čo by sme hovorili a najmä robili, ak by zničenie Izraela reálne hrozilo?
Ako akési riešenie sa najčastejšie spomína vytvorenie samostatného palestínskeho štátu. Nuž, ak bude alternatívou len vojna, odsunulo by ju. Ale konflikt na Blízkom východe by sa tým posunul na vyššiu úroveň. Oba štáty by mohli uzatvárať dohody s inými štátmi a sud s výbušninami by sa viac naplnil.
Racionálnu odpoveď neponúkam. Meta-racionálnu hľadám.