Spojené štáty a Ukrajina sa dohodli včera, 11. marca v saudskoarabskej Džidde na ponuke pre Rusko o prerušení vojny na Ukrajine na 30 dní. Celý Západ spustil nadšený pokrik, ako sa USA a Ukrajina dohodli a teraz „je loptička na ruskej strane“.
O čom to je? Predsa o prímerí sa rokuje medzi bojujúcimi stranami, nie medzi vojnovými spojencami. Ale nie o to mi teraz ide. Ruská strana sa ešte oficiálne neozvala a slovenský minister obrany Robert Kaliňák už „víta návrh na prímerie a vyzýva všetky zúčastnené strany (čiže aj Rusko – pozn.), aby sa ním riadili“. Dokonca Juraj Blanár, minister zahraničia, vyzval Rusko, aby sa neodkladne zaoberalo návrhom prímeria. Blanár „ocenil“ návrh, ktorý vznikol v Džidde.
Papier z Džiddy zjavne nezodpovedá kritériám na seriózny návrh. O prímerí predsa rokujú bojujúce strany a keď sa dohodnú alebo sú blízko k dohode, niečo z rokovania prenikne na verejnosť. Tzv. dohoda z Džiddy sa skôr podobá na ultimátum Rusku, aby sa podriadilo. Víťaziacej strane sa ťažko dávajú ultimáta. Vladimír Zelenskij dohodu oznámil s dodatkom, že americké zbrane a spravodajské informácie (z amerických satelitov) budú opäť prúdiť na Ukrajinu. Ale to už poznáme. V roku 2015 Rusko pristúpilo na Minskú dohodu II., umožnilo ústup obkoleseným ukrajinským jednotkám a súhlasilo s kadečím ešte. Ukrajina nesplnila žiadny záväzok podľa minských dohôd a pred časom dvaja vtedajší garanti dohôd, nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande prezradili, že dohody mali slúžiť len na získanie času pre Ukrajinu, aby sa mohla znovu vyzbrojiť a pokračovať vo vojne. Papier z Džiddy sa veľmi podobá na Minské dohody. Ruský prezident Vladimír Putin vo viacerých verejných prejavoch formuloval ruské požiadavky na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine – odstránenie pôvodných príčin vypuknutia vojny a vytvorenie podmienok na trvalý mier medzi bojujúcimi stranami. Z Džiddy neprišlo nič, čo by sa Putinovým formuláciám podobalo.
Možno očakávať, že na Západe teraz spustia pokrik, ako Rusko nechce mier. Komu sa nedarí poraziť Rusko na vojnovom poli, pokúša sa aspoň svoju porážku propagandisticky vydávať za víťazstvo. Odhadujem, že americký emisár, ktorý predloží papier z Džiddy v Moskve, sa vráti do Ameriky skôr bez úspechu. Ak Macron a Starmer potom začnú organizovať európskych vojakov na Ukrajinu, dúfam, že premiér Fico zostane pevný a slovenských vojakov na východ nepošle. Iba ak by Robert Kaliňák a Juraj Blanár chceli ísť ako dobrovoľníci, môžu ísť.
Slovenská vláda nepôsobí dobrým dojmom, ale nie tak, ako vykrikujú na šimečkovských demonštráciách. Najskôr premiér podpísal v Bruseli priam protiklad toho, čo hlásal pár dní predtým. Odôvodňuje to súhlasom Bruselu a Kyjeva s rokovaním o doprave plynu. Aj keby plyn začal tiecť, bol by to pragmatizmus najhrubšieho zrna. Rudolf Huliak sa stal ministrom na základe hrubého vydierania. Dvaja ministri sa teraz verejne vyjadrujú o vážnej otázke spôsobom, ktorý nie je odsúhlasenou líniou vlády.
Ale čierna škvrna nie je slovenská. Vladimír Zelenskij súhlasil v Džidde s odovzdaním ukrajinského prírodného bohatstva v hodnote 500 miliárd dolárov Spojeným štátom. Vraj za náklady, ktoré USA doteraz vynaložili na pomoc Ukrajine. Američanom treba pripomenúť, že v apríli 2022 sa Rusko a Ukrajina dohodli na ukončení vojny, ale hneď priletel do Kyjeva britský predseda vlády Boris Johnson a prinútil slabocha Zelenského dohodu roztrhať. Médiá priniesli, že Boris Johnson konal po dohode s americkým prezidentom Bidenom. Ak by títo … Anglosasi nezasiahli, padlých Ukrajincov mohlo byť menej, o nákladoch ani nehovorím. A pred cestou do Džiddy americký minister zahraničia povedal novinárom, že vojna na Ukrajine je zástupnou vojnou medzi Ruskom a USA. Čiže Ukrajinci bojujú a zomierajú za Ameriku a Amerika im za to vystaví účet na 500 miliárd dolárov, ktoré musia Ukrajinci zaplatiť.