Premiér Fico je späť. Pri prvej možnosti využil príležitosť pomenovať všetko, čím dlhodobo ide opozícii na nervy. Všetky protivládne médiá a sociálne siete už idú naplno. Podľa Šimečku a mediálnych adlátusov odmietol zmierenie. Ako by malo to zmierenie vyzerať? Odvolávam, čo som doteraz hovoril? A potom sa ma už nikto nebude pokúšať zabiť? Ivan Hoffman to pomenoval – toto je zápas na život a na smrť. (noveslovo.eu)
Reakcia opozície a médií je vlastne tiež očakávaná. Polien je dosť a do nôh sa ešte dá trafiť. Vláda bola a je zlá, takže atentátnik mal pravdu – Robert Fico osobne si to za ňu zlízol a dostal štyri guľky. Dovolil si prežiť, vrátil sa – a zase nepoučený. Nevyužil „štátnickú“ možnosť pokajať sa pred tými, ktorých je menej, ale majú jedinú pravdu. A oni by mu možno s výstražne zdvihnutým prstom láskavo veľkoryso odpustili. Tomáš Janovic má aforizmus Humor ho! Doplním – zabi a humor ho!
Smrti sa dotkol Robert Fico. I keď v podaní slovenských médií to vyzerá, že atentátom na seba ublížil im.
Bývalá novinárka a bývalá politička Nicholsonová, azda aj preto, aby sa predsa len na ňu nezabudlo, sa opýtala: ako sa dá zastaviť človek, ktorý prežil vlastnú smrť?
Možno sa už narodili noví geroji, ktorí to vykonajú, tentoraz do hlavy.
Politická opozícia – teda politické strany a ich médiá – sú sklamaní, že Robert Fico „ožil“ v starej forme. Ak by bol neprežil, nebolo by to pekné, veľa smutných slov by utrúsili, ale otriasli by sa a išli ďalej. Keďže prežil, tak očakávali, že príde na smrť vystrašený, so sklonenou hlavou: už to viac neurobím, môžem sa ísť do kúta hanbiť? Tak by to malo byť?
A ešte taká drobnosť: bola som na mierovom pochode za Palestínu, kráčali sme s Edom Chmelárom, oproti nám neznámy mladý človek, ktorý zhúkol: „Debil!“
„To patrilo mne,“ hovorí Edo, „v poslednom čase sa to rozmohlo…“
No, nič, sú to len slová. Také malé zmierenie v praxi.
Kým my sme v meste pochodovali za mier pre palestínske nevinné deti, v Záhorskej Bystrici sa spustila farebná gerberová revolúcia za slobodu ich slova.