Je hlboká noc, v parlamente sa motajú mátohy, nové Rudé právo (krycie meno pre ústredný denník opozície) poradil, čo majú poslanci robiť so svojimi dvadsiatimi minútami v rozprave. Politická opozícia pod taktovkou tlampačov poslúcha na slovo, tak ako vtedy, keď dostala pokyn niečo robiť, a tak išla odvolať ministra z vlády, ktorá ešte nepožiadala parlament o dôveru. (noveslovo.eu)
Tá opozícia, ktorá sľubovala robiť všetko odborne. Zatiaľ je to iba odporné. Ale musí to mať nejaký cieľ. Nevedomky priznal farbu poslanec Grendel: každý deň, ktorým sa oddiali zánik ÚŠP, sa ráta. Čo je tam ukryté? Prečo tá panika? Čo potrebujú spratať zo sveta, keď sa každý deň ÚŠP ráta? Pani Čaputová zvolila termín volieb až na september, aby mali dosť času „dotiahnuť niektoré veci do konca“, Hamran sa išiel strhať. Cieľ – Fico do basy – sa však nenaplnil. Ale na tom, aby sa naplnil, sa nejakým spôsobom pracovalo. Že by v tom bol fígeľ? IT technológie nepustia, všetko je niekde zaznamenané a ak sa nájde kľúč…
Opozícia ponúkla radosť frustrovaným voličom, ktorí sa nezmierili s porážkou vo voľbách, pozvala ich na námestia. A tí tiež úprimne priznávajú farbu, o čo v skutočnosti ide: Fi-co, do ba-sy!
Tri a pol roka hľadali zákonný dôvod, ako odťať hlavu „proruskej mafii“. Zosnovali v ÚŠP „zločineckú skupinu“, ktorá vraj svojou tlačovkou poškodila Andreja Kisku. Toho Andreja Kisku, čo si ulieval z daní. Toľko snahy! Ale Robert Fico je už namočený do inej omáčky! Kedysi pred siedmimi rokmi mal mať techtle mechtle v Zlatom kľúčiku „s nejakými dievčatami“, ktosi si ho nahral a univerzálny zločinec Makó mal zobrať od Bödöra úplatok za to, že to video spláchne. Potom sa ukázalo, že vlastne žiadne video nebolo, takže nebolo čo zničiť. No a za to teraz podal prokurátor Šúrek nové trestné obvinenie na Bödöra a generála Gašpara. Ach, krescanko moja, ta to estrada, povedala by Milka Zimková. (A kádrováčka zo Sme by zvolala – tá Zimková, čo písala glosy do Zem a vek?! Lenže Milka s ňou vybabrala – proste si zomrela…)
Každý deň ÚŠP je však dobrý, dočkáme sa azda novej epizódy. Zatiaľ tisíchlavé námestia skandujú: Fi-co do ba-sy!
Mária Kolíková v rozhovore pre ústredný orgán tvrdí, že Fico sa bojí ulice, lebo raz ho už dolu dala. Pani Kolíková pravdepodobne predpokladá, že keď sa nepodarilo dať Fica dolu cez ÚŠP, zaberie ulica ako v roku 2018. Ohavná, strašná, odsúdeniahodná a stále nevyšetrená dvojvražda vzbudila vtedy emócie, podobne ako lož o smrti Martina Šmída v roku 1989. Lenže ani v onom roku 2018, po tej ohavnej a strašnej dvojvražde nedala Fica dolu ulica, ale Béla Bugár, lebo by nebol ustál pozíciu vo svojom poslaneckom klube (Žitňanská, Šebej…). Fico pochopil, vzdal sa funkcie, Pellegriniho vláda priniesla Andrejovi Kiskovi z Popradu, vtedy vo funkcii prezidenta SR zoznam väčšiny poslancov a vláda dovládla do riadneho termínu volieb.
Chcela som tú ulicu vidieť na vlastné oči a napísať reportáž. Pozrela som si ohlásených rečníkov – a prešla ma chuť. Tri a pol roka ma deň čo deň otravovali, pred voľbami sa už nedalo uniknúť, vyskakovali ako na gumičke. Už-už bolo všetko isté, veď prieskumy ukazovali… Po voľbách boli v trapiech, chvíľu oznamovali, že nevyšlo slnko a mali zbalené kufre, no len čo sa prebrali z opice, zatrúbili do útoku: my nikam neodchádzame! Dôvodom protestu je hnev, že to tak dopadlo. Nevieme presne, koľko ľudí na tých protestoch je, ale vieme, koľko bolo voličov. Napríklad v bratislavskom kraji opozičné spoločenstvo (PS, SAS, Loď bláznov, KDH, Demokratov) volilo spolu 195 988 ľudí. Najviac z celého Slovenska, aj pri najvyššej volebnej účasti. Na protestné žúrky prišiel zatiaľ zlomok, takže ešte veľká rezerva. Ale aj keby vyšli všetci voliči súčasnej opozície nielen v Bratislave do ulíc, neznamená to, že môžu povaliť vládu. Iba ak výstrelom u Auróry.
Majú vo verejnom priestore absolútnu prevahu a vedia o tom. Ich voliči sa „pridali“, lebo tiež vedia, že sú na „víťaznej strane“. Ale pravdu, čo je za tými protestami, hovoriť treba – pre voličov koalície. Lebo na nich je teraz sústredený tlak, aby sa hanbili, báli a poddali. Prípadne upadli do paniky. Šimečka starší na javisku DPOH hovoril o voličoch Smeru: Vyrobili si luzu, aby ich zvolila.
Verila som na dialóg, želám si ho, ale pochopila som, že to nepôjde. Koalícii nezostáva iné, iba posilňovať vlastnú pozíciu a svoje víťazstvo vo voľbách si nedať ukradnúť. Nátlakové úderky to zastierajú obavami o demokraciu, ale aj oni vedia, že je to mocenský zápas, v ktorom volebne prehrali, otriasli sa a pokúšajú sa vyhrať podvodom – akože „ulicou“. Pred voľbami sa pokúsili o „pozývací list“, zo štátnych orgánov sa vykľuli bunky a vyrazili do Bruselu žiadať o pomoc. Nevyšlo, ale Šimečka „pozná procesy“ v EÚ parlamente. A tak nevolený orgán (európska komisia) spúšťa „procesy“ proti Slovenskej republike a jej riadne zvolenej vláde. USA ambasáda tiež už zabrala. Opozícia celá sa už zmenila na Loď bláznov, to je dosť hanba pre PS, ktoré hlásalo, že to ide robiť odborne. Sú takí hlúpi, že servírujú budúcnosť podľa Matoviča. Podľa Focusu Šimečkovi dôveruje 27 percent ľudí, pri obrej práci tlampačov. (Na porovnanie, Milanovi Uhríkovi 26 percent – a o tom ani lístok nezaševelí). Ale v Denníku N si pochvaľujú, ako Šimečkovi rastie popularita.
Milá opozícia, my sme vás museli pri vláde strpieť tri a pol roka, prekazili ste nám petície, prekazili ste nám skorší termín predčasných volieb a po celý čas ste nám nadávali – z vlády, aj z médií. Nikto z panstva sa nás nezastal, vydržali sme, vydržte aj vy. A keď už nemôžete vydržať, tak si uľavte. Ale pozor na gate!