Oficiálne vo vojne nie sme, ale v skutočnosti sme. (noveslovo.eu)
„Všetkým, ktorí hľadajú kompromis, ale radšej prehrajú, ako by sa kompromitovali.
,Janis‘ oslovil ma, ,urobili ste veľkú chybu.‘
Keď sa Washington D. C. ponorí do jarnej noci, zavládne v ňom na rozdiel od rušného dňa neuveriteľný pokoj. Politickí pracovníci, lobisti a vybavovači sa stiahnu z obehu, vzduch sa vyčistí od napätia a v baroch zostane len zopár ľudí, ktorí na úsvite nemusia vstávať, a ešte menej tých, u ktorých nad spánkom zvíťazia starosti. V tú noc, rovnako ako počas predchádzajúcich osemdesiatjeden nocí, respektíve nasledujúcich osemdesiatjeden nocí, som patril k tým druhým.
Do hotelového baru, kde sme sa mali stretnúť, mi to zo sídla Medzinárodného menového fondu na 19. severozápadnej ulici číslo 700 trvalo pešo pätnásť minút. Až do tejto chvíle by som si nebol ani pomyslel, že prechádzka fádnymi opustenými ulicami amerického hlavného mesta môže byť taká osviežujúca. Vyhliadka na stretnutie s tým veľkým mužom mi po pätnástich hodinách za jedným stolom s mocnými ľuďmi, ktorým v úprimnosti bránila vlastná banálnosť alebo strach, prinášala pocit úľavy. Mal som sa stretnúť s človekom s mimoriadnym vplyvom vo Washingtone aj inde, s mužom, ktorého nikto nemôže obviniť z banálnosti či zo strachu.
To všetko sa zmenilo pri jeho trpkej úvodnej vete, ktorá v tlmenom svetle medzi pohyblivými tieňmi vyznela ešte mrazivejšie.
,A aká chyba to bola, Larry?‘ kontroval som s predstieraným chladom.
,Vyhrali ste voľby,‘ odvetil.“
Takto začína svoj dokument Dospeláci v miestnosti niekoľko týždňový grécky minister financií Janis Varoufakis. Odhalil toľko, že jeden známy slovenský tajtrlík zostal znechutený – nemal to napísať! My, čitatelia veľkých príbehov, máme naopak veľkú radosť. A rozumieme odkazu.
Grécki romantickí idealisti si mysleli, že svojimi hlasmi vo voľbách zmenia fungovanie sveta. Finančný svet dovolil Grékom opájať sa touto ilúziou. Až do chvíle, keď ju chceli naplniť. Mladý ambiciózny Tsipras vyhral, pretože bol tým, komu Gréci uverili. Splnil svoju misiu, obral o vplyv nepopulárnych ministrov, vypustil paru z kotla, to sa hodilo. A keď vyhral, mocní tohto sveta, proti ktorým chcel ísť, mu dali jasne najavo – buď sa zaradíš, alebo si skončíš. Tsipras aj pod vplyvom Janisa Varoufakisa trochu ešte strečkoval, ale výsledok je známy…
Dnes je už Tsipras tiež mimo hry, ale poučenie z gréckeho príbehu trvá. Mali by sme si ho prečítať. Je to silné a veľké poučenie. Mal by ho čítať aj Robert Fico?
Marek Maďarič včera napísal komentár, ktorý by si zaslúžil byť založený do nového „poučenia z krízového vývoja v spoločnosti“ (ktorého ako autor bol vnímaný Vasil Biľak). „Realistická politika akéhokoľvek štátu si je v prvom rade vedomá vlastnej geopolitickej váhy. Táto váha, ak chcete veľkosť, sila či význam štátu určujú, aký záujem si dokážeme obhájiť a akými prostriedkami.
Je niekoľko veľkých tém v súčasnom svete, aj v tom menšom európskom. Vojna na Ukrajine, nelegálna migrácia, Green Deal verzus ekonomika a spor tradičného s progresívnym najmä v oblasti ľudských práv. Ku každej z nich máme právo vyjadriť svoj postoj vrátane kritiky a odporu.
Vojna na Ukrajine však čnie nad všetkými. Vojna je vždy alfa a omega. Ak sa vedie vojna a vy ste jej súčasťou, nedá sa byť na úrovni vlády niekde medzi, tak trochu s Ukrajinou, ale aj s pochopením pre Rusko. Môžu si to dovoliť analytici, historici, komentátori, avšak tí, ktorí v čase vojny vedú štát, musia byť jednoznační. Je to imperatív o to silnejší, ak je malý štát ako Slovensko aj zmluvne členom zoskupení ako NATO a EÚ, ktoré sú jasne vyhranené.“
Oficiálne vo vojne nie sme, ale v skutočnosti sme. Ukrajina v NATO a EÚ nie je, ale v skutočnosti (nielen podľa citovaného komentára) je. Tak tomu máme rozumieť?
Blíži sa nám výročie vpádu piatich štátov Varšavskej zmluvy (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska, Bulharska) v auguste roku 1968. Československo bolo v hospodárskom a vojenskom bloku – RVHP a Varšavská zmluva. A člen má vedieť, čo si môže a čo nemôže dovoliť. Lebo ak to nepochopí, nemôže sa čudovať.
Keď nás obsadili tanky, realistický politik Gustáv Husák povedal svojmu kolegovi z vlády Petrovi Colotkovi: oni k nám neprišli na odpust. A chcel tento národ zachrániť, tak sa vyjadril. Ale aj zachraňovať mohol len do dĺžky lana, ktorým bol pripútaný.
Vojtech Mihálik napísal vtedy, keď okupanti zastrelili Danku Košanovú, nový Spev nad kolískou:
Malí majú len pravdu.
A horkosti kalich.
Vo svete krutej moci
viac je tých malých.
Od politického prevratu a rozpadu veľkého vojenského a hospodárskeho bloku – Varšavskej zmluvy a RVHP – sa zmenilo všetko. Len tie pravidlá nie.
Vladimír Mečiar raz povedal, že každý má mať taký vplyv, aký tieň vrhá, a keď niekto vrhá tieň ako kalerábik, tak má aj taký vplyv ako kalerábik.
Ono to funguje.