Informačne stále neprehľadné hodnotenie stavu a vývoja bojov na Ukrajine (noveslovo.eu)
V podmienkach informačnej vojny spojenej s ukrajinskou krízou je rizikom púšťať sa do hodnotenia stavu bojov. K téme sa totiž nevyjadrujú len odborníci, ale aj stovky žurnalistov rôzneho zamerania, no i aktivistov, blogerov a pod. Mnohí politici sa k ukrajinskej kríze vyjadrujú, hoci problému vôbec nerozumejú. Robia to len preto, lebo je to prednostne medializované a môžu sa „blysnúť“ v preferovanej téme. To, čo drvivá väčšina týchto „znalcov“ ukrajinskej krízy uverejní, nestojí ani za povšimnutie.
Horšie je to, že čím viac sa o ukrajinskej kríze hovorí a píše, tým sa viac problém zamotáva. Zrejme to vyhovuje silám, ktoré chcú, aby sa v bojoch pokračovalo čo najdlhšie. Považujeme preto za potrebné pozrieť sa na tému s cieľom poukázať na nevyhnutnosť čo najskoršieho uzavretia prímeria a začiatku politického riešenia a mierových rozhovorov.
Zaujímavým fenoménom (v kontexte informačnej doby?) je, že v záľahe správ, komentárov a hodnotení sa v médiách už neraz dopredu uvádza, kto, kde a s akými silami bude útočiť, čo všetko je v zálohe pripravené zasiahnuť do bojov a pod. Pritom sa „zasvätene“ analyzujú niekedy aj operačné plány a informuje sa, čo bude zajtra získané, resp. stratené. Za veľmi mätúce považujeme najmä informácie, ktoré pochádzajú zo zdrojov blízkych spravodajským službám, obzvlášť britským. Možno spomenúť nadšený diletantský štýl niektorých predstaviteľov zaniknutej slovenskej veľkej štvorkoalície z februára 2020, keď tvrdili, že aj slovenské dodávky pomáhajú Kyjevu k vojenským úspechom. Momentálne len tlačové agentúry spravidla dodávajú, že získané informácie nebolo možné overiť z iných zdrojov…
Dve axiómy západného hodnotenia stavu a vývoja bojov na Ukrajine
Hodnotenie stavu a vývoja bojov na Ukrajine, ktoré sa uvádza v západnom hlavnom mediálnom prúde, je postavené na dvoch axiómach.
Prvou axiómou je, že Rusko nesmie na Ukrajine zvíťaziť. Kyjev bude (musí byť) podporovaný dovtedy, pokiaľ to bude potrebné.
Druhú axiómu predstavuje, že aj v ťažkom položení ukrajinské vojská dosahujú úspechy a vytláčajú ruských agresorov z okupovaného územia. Tempo postupu je vraj síce pomalé, ale po určitom čase iste (aj vďaka neochvejnej podpore Západu) zvíťazia a Rusko vytlačia až za hranice Ukrajiny z roku 1991.
Možno spomenúť záver dnes zaznávaného klasika, že keby sa geometrické axiómy dotýkali záujmov ľudí, iste by ich vyvracali. V tomto prípade je neoficiálne zakázané tieto výrazne spolitizované axiómy čo i len v náznakoch spochybňovať. Z toho dôvodu sa aj politické riešenie – ako východisko z ukrajinskej krízy – v rámci „dobrej rodiny“ nesmie spomínať. Tí, ktorí uvažujú o prímerí a nebodaj začiatku mierových rozhovorov, predstavujú iste agentov Putina (Kremľa a pod.).
Rozdiely pohľady západných kruhov na ďalší vývoj ukrajinskej krízy
Napriek „nespochybniteľnosti“ uvedených axióm ani na Západe neexistuje jednoznačný pohľad na ukrajinskú krízu a jej riešenie. Výrazne prevažuje proamerická neoliberálna línia, ktorá vôbec neberie do úvahy následky bojov, či už ide o ľudské životy, či o materiálne škody. Zaujímavé je, že ani zvyškom zelených (najmä tým, ktorí sú vo vláde v Nemecku), nevadí nesmierna devastácia životného prostredia. Také množstvo bômb, streliva a iných ničivých prostriedkov, ako pokrylo niektoré plochy v úsekoch bojov na Ukrajine, sa nepoužilo ani v druhej svetovej vojne.
Podobný pohľad majú aj európski socialisti a sociálni demokrati. Až na výnimky, ako sú dve slovenské sociálnodemokratické strany Smer a Hlas a Bulharská socialistická strana, všetky ostatné bezvýhradne podporujú vojenské riešenie krízy. Možno povedať, že skupina Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente patrí k najsilnejším zástancom pokračovania bojov na Ukrajine.
Iný názor prezentujú len niektoré sily konzervatívneho a nacionalistického zamerania, ktoré vidia škodlivosť bezhlavých, neorganizovaných vojenských dodávok na Ukrajinu pre jej podporovateľov. Poukazujú na to, že sa míňajú prostriedky, ktoré jednotlivé štáty potrebujú na riešenie vlastných vážnych sociálno-ekonomických ťažkostí. V poslednom čase silnejú hodnotenia, že vývoj krízy sa dostal z vojenského (i širšieho vojensko-politického a strategického) hľadiska do slepej uličky. Situácia sa stala patovou, čo môže, žiaľ, trvať dlhý čas. Vyjadrenia a zdôvodnenia sú v tomto smere veľmi protirečivé a často sa menia, takže ich je ťažko analyzovať. Azda ešte viac je tabuizovaná téma možného vývoja, že Ukrajina nakoniec nezvíťazí.
Faktory oslabujúce výhľady na ukrajinský úspech v bojoch
V poslednom čase sa čoraz viac objavujú hodnotenia, ktoré naznačujú obmedzenia (zníženie) možností ukrajinského vojenského úspechu. Odvíja sa to najmä od záveru, že silne medializovaný ukrajinský protiútok, ktorý sa začal 8. júna 2023 (ruské zdroje uvádzajú 4. júna), ak to uvedieme eufemisticky, neskončil úspechom. Vedie sa okolo toho podivná, neplodná diskusia, v ktorej Kyjev obviňuje Západ, že mu nedodal potrebné množstvo zbraní a Západ zas, naopak, viní Kyjev, že jeho velitelia neuplatnili správny spôsob boja a nedokázali primeraným spôsobom využiť zbrane, ktoré dostali.
V tretej časti voľného pokračovania článkov sme písali o novom ukrajinskom ministrovi obrany, ktorým sa stal 6. septembra 2023 Rustem Umerova. Okrem straty renomé bývalého ministra obrany Oleksija Reznikova kvôli korupcii v rezorte bol dôvod zmeny na poste nejasný. Nový minister je však zatiaľ menej „medializovaný“ ako jeho predchodca a k zmenám za dva mesiace nedošlo.
V popredí personálnych otázok je téma vzťahov medzi prezidentom (vrchným hlavným veliteľom) Volodymyrom Zelenskym a hlavným veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny (ďalej len OSU) generálom Valerijom Zalužnym, ktorý sa nedávno vyjadril, že vojna je na „mŕtvom bode“, čo v Kyjeve vyvolalo nevôľu. V kuloároch sa hovorí o pripravovaných zmenách na vysokých postoch velenia OSU. Nebudeme šíriť dohady, lebo zatiaľ došlo len k zmene vo velení Zdravotných síl OSU. Generálmajorku zdravotnej služby Tatianu Ostaščenkovú nahradil generálmajor zdravotnej služby Anatolij Kazmirčuk. Minister R. Umerov uviedol, že o zmenách sa uvažuje, ale zatiaľ sa o nich nerozhodlo a pripravujú sa tak, aby zvýšili efektívnosť pôsobenia OSU. Na ministerstve boli však okrem prvého zástupcu (generálporučíka Oleksandra Pavljuka) vymenovaní už na všetky posty noví zástupcovia ministra i štátny tajomník.
Ťažkým problémom ukrajinských ozbrojených síl je nedostatok vojakov. Napriek nezverejňovaným, resp. utajovaným výškam ľudských strát počas bojov sa chýbajúce sily nedajú v dostatočnom množstve nahrádzať. Aj na Západe silnejú kritické hlasy o spôsobe vedenia bojov zo strany ukrajinského velenia, ktoré vedie k zbytočne veľkým stratám. Problémom je aj nesúlad medzi predstavami západných poradcov a skutočným vedením bojov ukrajinskými veliteľmi. Opäť sa možno hypoteticky opýtať, či sú schopní poradcovia zo štátov NATO reálne hodnotiť situáciu na bojiskách a požiadavky na postup ukrajinských vojsk. Ďalším problémom je, aká je schopnosť oceniť protistojace ruské vojská, keď otcom vojenskej myšlienky je často prianie, ktoré je neraz spojené s rusofóbnym fanatizmom. Značné straty prinášajú aj opakované pokusy za každú cenu prelomiť tzv. Surovikinovu líniu. Mobilizácia pokračuje, pričom jej zdroje sa stenčujú. Problémy vytvára aj spôsob výcviku zmobilizovaných vojakov.
Veľké straty má Kyjev aj v zbraniach. Podľa údajov časopisu Military Watch napríklad len v čase od 13. do 23. októbra ruské vojská zostrelili 17 kusov stíhačiek MiG-29. „Šlágrom“ úvah o zvýšení sily OSU sa preto stali dodávky lietadiel F-16. Ukrajina sa sťažuje aj na nedostatok prostriedkov protivzdušnej obrany, ktorá sa navyše sústreďujú do okolia Kyjeva. Nechýbajú však vyjadrenia hovorcov, že všetky alebo veľká väčšina ruských rakiet, dronov a pod. bola protivzdušnou obranou zneškodnená. Je však zakázané zverejňovať akékoľvek snímky z miest, kde dopadli.
Straty tankov, obrnených transportérov a delostrelectva sa uvádzajú tiež neprehľadne. Viackrát sa však konštatovalo, že nasadenie nemeckých tankov Leopard a obrnených pásových vozidiel USA Bradley nesplnilo túžobné očakávania.
Možno doplniť, že údaje o tom, čo sa vlastne na Ukrajinu dodáva a nasadzuje v bojoch, sú tiež neprehľadné. Prvá vec je, čo všetko sa sľúbi dodať. Po druhé, nie všetko sľúbené však vždy na Ukrajinu aj dôjde. Treťou vecou je, v akom stave sú tieto zbrane, ktoré sú neraz zastaralé a dlhodobo uskladnené, z čoho vznikajú technické ťažkosti. Štvrtý „stupeň“, je v akom množstve a akým spôsobom sa aj „dobré“ zbrane použijú v bojoch. Môžu byť dodané napr. relatívne kvalitné tanky pre celý prápor, ale či sa takto použijú, je z viacerých, aj objektívnych dôvodov, otázne.
K ťažkostiam sa pridružuje aj začínajúca zima. Okrem logistických problémov môžu oslabiť schopnosť vojsk bojovať aj pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Viacerí poprední ukrajinskí predstavitelia sa z tohto hľadiska obávajú, ako sa bude situácia v mrazoch vyvíjať.
Chúlostivou záležitosťou sú útoky a sabotážne akcie Ukrajiny za „prifrontové“ pásmo, na územia, ktoré má v moci Rusko (najmä na Krym) i v samotnom Rusku. Patrí to síce k vojne, ale vojenský význam týchto malých a náhodných akcií je minimálny. Rusko na tieto útoky odpovedá spôsobom, ktorý prináša Ukrajine väčšie škody. Útoky Ruska najmä na ciele vojenskej a energetickej (kritickej) infraštruktúry v tyle sa začali potom, ako došlo 8. októbra 2022 k výbuchu na Krymskom moste, ktorý Moskva označila sa teroristický čin a neskôr z neho obvinila Kyjev. Dňa 26. júla 2023 sa k útoku na most prihlásila Bezpečnostná služba Ukrajiny. Šéf služby Vasyľ Maľuk vtedy povedal, že Ukrajina uskutočnila už mnoho rôznych špeciálnych operácií. O niektorých sa bude verejne a nahlas hovoriť až po víťazstve Ukrajiny.
Zhrnieme, že napriek rôznym optimistickým a propagandou zaváňajúcim názorom je po neúspechu ukrajinského protiútoku ťažko nájsť čo i len náznaky niečoho, čo by malo prispieť k získaniu ukrajinskej iniciatívy v bojoch. K ukrajinskému vojnovému spravodajstvu patrí aj to, že už niekoľko mesiacov sa hovorí o vyčerpaní útočných zásob Ruska, najmä rakiet. Niektoré zdroje však aj na Západe opatrne uvádzajú, že ruská vojenská výroba zatiaľ napriek sankciám stačí dopĺňať potreby v bojoch.
Stručne o stave bojov na Ukrajine
Boje zakrátko preskočia do 22. mesiaca (22. november trvali už 367 dní) a majú výrazne pozičný charakter bez veľkých prielomov a iných zmien. Boje s rôznou intenzitou prebiehajú na mnohých miestach línie dotyku protistojacich síl, ktorá má v súčasnosti podľa ruských médií 841 km. Ukrajinské zdroje hovoria o 60 i viacerých zrážkach za deň. Ministerstvo pre reintegráciu Ukrajiny vedie aj zoznam „územných spoločenstiev“ nachádzajúcich sa v oblastiach bojovej činnosti, dočasne okupovaných či obkľúčených Ruskom. K 14. júlu 2023 bolo v zozname 313 „územných spoločenstiev“ v 9 oblastiach.
MO RF pravidelne podáva „Každodennú súhrnnú správu o priebehu uskutočnenia špeciálnej vojenskej operácie na území Ukrajiny“ (Ежедневная сводка Министерства обороны Российской Федерации о ходе проведения специальной военной операции на территории Украины, prístupná v ruštine TU). Okrem toho sa zverejňujú aj „zvodky“ (súhrnné správy), ktoré sú výbermi aktuálnych informácií z najvýznamnejších zdrojov. Ide najmä o zoskupenia Západ, Východ, Juh, Stred a Dnepr. Na stránke je aj upozornenie na potrebu opatrnosti, lebo niektoré zdroje na internete môžu obsahovať nedôveryhodné informácie. V Rusku pôsobia desiatky „vojenkorov“ (stará skratka pre vojenských dopisovateľov), ktorí síce zverejňujú možno zaujímavé informácie, ale sú výrazne subjektívne podmienené.
Na Ukrajine sa uverejňuje na oficiálnej webovej stránke ministerstva obrany v anglickej verzii každý deň správa „Celkové bojové straty nepriateľa od 24.02.22 do DD.MM.23“ (The total combat losses of the enemy from 24.02.22 to DD.MM.23), ktorá je však veľmi stručná a podáva kumulatívne číselné údaje o približných ruských stratách na živej sile, zbraniach a vojenskej technike od začiatku bojov.
Ruské zdroje podávajú prehľadnejšiu i obsažnejšiu správu o skutočnom stave a vývoji bojov, členené aj na smery. V súčasnosti ide o donecký, chersonský, južnodonecký, krasnolimanský a záporožský. Ukrajinské oficiálne zdroje často uvádzajú členenie bojov na Južný a Východný front. Pôsobí aj operatívno-strategické zoskupenie vojsk Tavrija. V posledných súhrnných správach ukrajinského generálneho štábu sa uvádzajú smery: avdejevský, kupjanský, limanský, bachmutský a šachťorský. Problém je najmä v tom, že obe strany vo svojich správach hovoria v drvivej väčšine len o svojich útokoch a stratách nepriateľa, ale o vlastných stratách sa oficiálne neuvádza takmer nič.
Aktuálne sa okrem leteckých útokov a delostreleckého ostreľovania medializujú najmä:
– vytvorenie ukrajinského predmostia na ľavom brehu Dnepra v priestore Krynki;
– možné obkľúčenie Avdejevky ruskými silami;
– ťažká situácia ukrajinských vojsk pri Kupjansku, Bachmute a Marjinke.
Vzhľadom na charakter bojov tento prehľad skončíme, lebo získanie komplexnejšieho pohľadu naň nie je možné bez máp.
Návštevy v Kyjeve
V novembri boli na návšteve v Kyjeve títo vysokí politickí predstavitelia:
– 21. novembra – predseda Európskej rady Charles Michel pri príležitosti 10. výročia začiatku Euromajdanu (niektoré komentáre poukazujú na súperenie, ktoré vzniklo medzi ním a predsedníčkou Európskej komisie);
– 21. novembra – zaradíme sem aj moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú, ktorá sa ozlomkrky ponáhľa do EÚ navštívila Aleju hrdinov Nebeskej stotiny (pamätník obetí aktivistov a bojovníkov Euromajdanu) a stretla sa s C. Michelom; V. Zelenskyj označil tieto návštevy za symbolické akty, ktoré Ukrajina teraz veľmi potrebuje;
– 21. novembra – nemecký minister obrany Boris Pistorius;
– 20. novembra – minister obrany USA Lloyd Austin;
– 16. novembra – britský minister zahraničných vecí David Cameron (bola to jeho prvá zahraničná návšteva po vymenovaní a bol aj v Odese);
– 8. novembra – minister dopravy USA Pete Buttigieg;
– 4. novembra – predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen;
– 2. novembra – holandská ministerka obrany „Kajsa“ Ollongren.
Ospravedlňujeme sa, ak prehľad nie je úplný, ale nijakú centrálnu evidenciu týchto akcií sme nenašli. Väčšina návštev nie je dopredu ohlásená. Okrem toho do Kyjeva chodia aj rôzni vysokí vojenskí predstavitelia.
Tieto návštevy sú spravidla spojené s ubezpečením o pokračujúcej vojenskej a finančnej pomoci, ale jej prúd akosi slabne. L. Austin sľúbil tiež pokračovanie dodávok zbraní, ale povedal, že USA nemajú pre Ukrajinu nijakú čarovnú paličku. Niekedy tieto vyjadrenia vyzerajú ako liečba „upokojujúcimi tabletkami“.
Vzácnu výnimku z nového ukrajinského rituálu Západu urobil bývalý prezident USA Donald Trump, keď verejne odmietol pozvanie V. Zelenskeho z 5. novembra na návštevu Kyjeva.
Na druhej strane došlo k tomu, že hoci ukrajinský prezident chcel ísť na návštevu Izraela, tá bola zrušená údajne kvôli úniku informácií o nej v izraelských médiách. Cestovanie po svete V. Zelenského a ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu s využitím každej príležitosti niekde vystúpiť je spojené s cieľom dosiahnuť ďalšiu podporu Kyjeva. Niekedy vyúsťuje až do neúctivej a zlostnej kritiky každého, kto to nerobí. Niekedy sa objavujú aj názory, že svet, najmä Európa, je už z ukrajinskej krízy vyčerpaná. Táto téma, ako aj širšie politické aspekty krízy, si však vyžadujú samostatnú analýzu.
Ďalšie aktuálne témy rezonujúce v ukrajinských médiách
Okrem informovania o stave bojov a návštevách sa ukrajinské médiá v novembri zameriavali aj na tieto témy :
– Dňa 6. novembra sa začala blokáda troch zo štyroch hraničných prechodov do Poľska, ku ktorým sa pridali aj slovenskí autodopravcovia (prechod Vyšné Nemecké – Užhorod 16. novembra na jednu hodinu a znovu 21. novembra). Ukrajinské zdroje sa obávajú, že aj v tomto prípade aktivita môže prerásť do dlhodobej blokády. Doplníme, že jej príčinou je nespokojnosť dopravcov s tým, že EÚ zrušila kvóty pre ukrajinských dopravcov a žiada, aby bol tento problém vyriešený na úrovni Bruselu. Problém má aj širšie súvislosti s nesúhlasom Slovenska, Maďarska a Poľska, ako aj Bulharska a Rumunska, s rozhodnutím Európskej komisie o zrušení dočasného embarga na ukrajinské poľnohospodárske produkty.
– Ukrajinský parlament 8. novembra predĺžil na ďalších 90 dní do 14. februára 2024 platnosť vojnového stavu a všeobecnej mobilizácie, ktoré sa vyhlásili po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie.
– 21. novembra ABC News uviedli, že pred cestou ministra obrany USA do Kyjeva im ukrajinský predstaviteľ povedal, že dodávky delostreleckých nábojov podľa štandardov NATO po začiatku vojny Izraela proti Hamasu klesli o viac ako 30 %.
Záver
Napriek tlaku hlavného západného politicko-mediálneho prúdu na absolútne odsudzovanie Ruska nebudeme analyzovať príčiny, ktoré viedli k vzniku ukrajinskej krízy. Ide o viacero protirečivých fenoménov, ktoré sa zhromažďovali roky a nemožno ich zjednodušovať.
Dnes sa stalo základným problémom čo najskoršie zastavenie bojov, lebo každý deň ich pokračovania prináša nové obete a škody. Zásadou realistickej politiky je, že ak sa začnú mierové rokovania, tak sa k nim pristupuje na základe stavu, ktorý bol dosiahnutý v bojoch. Ináč povedané, dospelo sa k záveru, že sa majú skúmať a ich problémy riešiť podľa skutočného stavu a nie podľa predstáv niektorých vodcov či síl. Chúlostivosť ukrajinskej krízy je aj v tom, že sa bežne považuje za zástupnú vojnu medzi USA a RF.
Na záver sa ospravedlňujeme za to, že v texte nie sú jednoznačné závery a niekomu v nich môže niečo aj chýbať. Skutočne ide len o čriepky z nesmierne zložitej a rozsiahlej ukrajinskej krízy, o ktorej však treba diskutovať s cieľom čo najskôr dosiahnuť zastavenie bojov, ničenia a krviprelievania. A to predpokladá aj ukončenie vojenských dodávok.