SIPRI (Štokholmský medzinárodný inštitút výskumu mieru) zverejnil 24. apríla informačný list (Fact sheet) „Trendy vo svetových vojenských výdavkoch“ (Trends in world military expenditure, 2022 (ďalej len materiál), ktorý predstavuje už tradičnú signálnu správu o vývoji vojenských výdavkov vo svete v predchádzajúcom roku. Okrem vlastných databáz sa pri jeho príprave využili aj údaje zo zdrojov Medzinárodného menového fondu a databáz World Economic Outlook a International Financial Statistics. (noveslovo.eu)
Vzhľadom na veľkosť ukrajinskej krízy sa rast vojenských výdavkov očakával. Ak sa zamyslíme nad údajmi, uvedenými v materiáli, vyvolávajú veľké obavy z ďalšieho bezpečnostného, politického i sociálno-ekonomického vývoja sveta. Svetové vojenské výdavky v roku 2022 dosiahli nový smutný „rekord“, keď vzrástli o 3,7 % a boli v súhrnnej sume 2 240 miliárd dolárov. Predstavovalo to 2,2 % zo svetového HDP. Pre predstavu možno trochu zjednodušene uviesť, že každé štyridsiate piate euro (dolár atď.) z vykázaného súčtu výsledkov ekonomiky (v duchu presný súčet neistých údajov) išlo na vojenské účely.
O trende rastu vojenských výdavkov v posledných rokoch
V materiáli sa zdôrazňuje nebezpečný trend každoročného rastu svetových vojenských výdavkov od roku 2015. Za desaťročie 2013 – 22 sa zvýšili takmer o jednu pätinu – o 19 %.
Z hľadiska vývoja výšky svetových vojenských výdavkov zopakujeme, že od roku 1988 do roku 1996 klesali. Potom sa trend obrátil a výdavky začali rásť. Už sú to možno politickí pamätníci, čo si spomenú na humbug, aký sa robil v druhej polovici 90. rokov okolo vojenských výdavkov Slovenska a vyvrcholil v časoch agresívnej kampane za vstup do NATO. Ako v rozprávkach Pavla Dobšinského, kde sa vzalo, tu sa vzalo, vzniklo natovské zaklínadlo o potrebe vojenských výdavkov vo výške 2 % HDP, ktorého sa pakt drží ako hluchý dverí. Škoda, že zbožňovatelia NATO, ktorým leží „na srdci i duši“ osud štátov i celého sveta, nevedia tak striktne a bezpodmienečne určiť aj výšku výdavkov na školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť, ktorým vojenské výdavky škodia a uberajú z nich.
Svetové vojenské výdavky od roku 1997 každoročne s rôzne veľkými skokmi rástli do roku 2010. Do roku 2014 stagnovali a mierne aj klesli. Od už spomenutého roku 2015 zase rastú a v roku 2019 prekročili hranicu 2 000 miliárd dolárov.
Údaje v materiáli sú charakterizované s dôrazom na dva ukazovatele, v ktorých sa potom analyzujú na základe ďalších znakov. Prvým ukazovateľom sú vojenské výdavky štátov a druhým vojenské výdavky v regiónoch.
Štáty s najvyššími vojenskými výdavkami
Vojenské výdavky štátov sú uvedené v tabuľke, kde je zoradených 40 štátov sveta, ktoré ich majú najväčšie. Znovu len zopakujeme, že od konca 60. rokov, keď SIPRI začalo robiť prehľad o vojenských výdavkoch štátov sveta, sú na ich čele len USA.
Zdroj: SIPRI
V roku 2022 USA vydali na vojenské účely 877 miliárd dolárov, čo predstavuje 3,5 % ich HDP. Podiel USA na svetovom súhrne výdavkov je viac ako 39 %.
Druhé najvyššie vojenské výdavky má ČĽR. SIPRI ich odhaduje na 292 miliárd dolárov, čo je 1,6 % HDP. Ak by sme prijali argumenty jastrabov, Čína sa pripravuje na svoju obranu menej zodpovedne, ako to považujú za jedine možné s 2,0 % HDP zbožňovatelia NATO.
Nasleduje RF s odhadom 86,4 miliardy dolárov (doplníme, že je to menej ako desatina výdavkov USA), čo je 4,1 % ich HDP a India s 81,4 miliardy dolárov (2,4 % HDP). Na konci prvej päťky je Saudská Arábia s odhadom 75 miliárd dolárov (7,4 % HDP).
Viac ako 50 miliárd dolárov na vojenské účely vydali aj tri veľké západoeurópske štáty – Veľká Británia 68,5 (2,2 % HDP), Nemecko 55,8 (1,4 % HDP) a Francúzsko 53,6 (1,9 % HDP) miliardy.
Hranicu 40 miliárd dolárov prekročili spojenci USA Južná Kórea (46,4 miliardy) a Japonsko (46,0 miliardy, 1,1 % HDP), čo je podľa výkladu washingtonských jastrabov dané potrebou „brániť sa pred zlým, agresívnym Pekingom“. Ak by sme spočítali súhrn výdavkov týchto dvoch štátov, ako aj USA, Veľkej Británie a Austrálie (32,3 miliárd dolárov, čo je 13. miesto na svete) v pakte AUKUS, ktorý rozhodne odmieta, že by bol protičínsky zameraný a pridali k tomu aj výšku vojenskej pomoci USA Taiwanu a jeho vojenské výdavky (12,5 miliardy dolárov, čo je 24. miesto vo svete), nemôžeme kritizovať výšku či rast (4,2 %) čínskych vojenských výdavkov, ako to vyžaduje agresívna západná sinofóbia.
Špecifický prípad predstavujú vojenské výdavky Ukrajiny, ktoré boli 44 miliárd a predstavovali 34 % HDP. Dostala sa tým na 11. miesto vo svetovom rebríčku (v roku 2021 bola na 36. mieste). Došlo aj k nevídanému rastu týchto výdavkov o 640 %.
Dopad vojny na Ukrajine na vojenské výdavky štátov strednej a západnej Európy
Tomuto problému sa v materiáli venuje samostatná časť. Ukrajinská kríza viedla k okamžitému prudkému nárastu vojenských výdavkov v regióne a viaceré štáty po ruskej invázii oznámili ich výrazné zvýšenie. Uvádza sa príklad rýchlej reakcie Slovenska, ktoré v roku 2002 upravilo plánované vojenské výdavky z pôvodného 1,8 % HDP na 2,0 %. Naproti tomu Dánsko uviedlo, že výdavky zvýši na 2,0 % HDP do roku 2033.
Vojenské výdavky v štátoch strednej a západnej Európe v roku 2022 boli 345 miliárd dolárov (čo je tiež viac, ako to bolo na konci bipolarity) a ich podiel vo svete bol 15 %. V priemere sa zvýšili o 3,6 %. Z 36 štátov zvýšilo svoje výdavky 23 (od 0,4 % vo Švajčiarsku do 45 % v Luxembursku) a 13 ich znížilo (od 0,4 % v Lotyšska do 11 % v Bosne a Hercegovine). Nominálne zvýšenie výdavkov z dôvodu vysokej miery inflácie v niektorých prípadoch však nemuselo viesť k ich zvýšeniu v reálnych hodnotách.
Mnohé štáty v regióne sa zaviazali v priebehu nasledujúcich 5 až 10 rokoch zvýšiť vojenské výdavky. S rastom, ktorý bude najväčší od druhej svetovej vojny, sa počíta v Nemecku.
Prehľad o týchto výdavkoch zakončíme tým, že 10 prvých štátov má na nich podiel 75 %. Medzi 40 štátmi s najvyššou sumou vojenských výdavkov vo svete je 15 členov NATO. Okrem už spomenutých ide aj o Taliansko, Kanadu, Španielsko, Poľsko, Holandsko, Turecko, Nórsko, Grécko, Belgicko, Dánsko a Rumunsko. Zatiaľ neúspešný uchádzač o členstvo v pakte – Švédsko je na 32. mieste. Týchto 15 členov NATO vydalo na vojenské účely 1158,9 miliárd dolárov. Nemusíme byť ani Šalamúnmi, aby sme sa opýtali, kto tak ohrozuje pakt, že jeho väčší (vždy ani nie jeho bohatší) členovia sú nútení vydávať na svoju „obranu“ na celom svete (napr. vojenské základne a lietadlové lode USA) viac ako 51,7 % ich súhrnu. A to ešte niečo pridá elán z menších štátov pri nákupoch pretlačených takými iniciatívnymi prowashingtonskými aktivistami, ako je minister obrany nižšieho vzrastu z jednej nemenovanej stredoeurópskej republiky.
Stručne o výdavkoch v regiónoch
Z regionálneho hľadiska vymedzuje SIPRI 5 veľkých regiónov, z ktorých 4 sa ešte ďalej členia na 12 menších. Ide o Afriku (členenú na severnú a subsaharskú), Ameriky (kde sú Južná, Severná a stredná Amerika s Karibikom), Áziu a Oceániu (delené na južnú, juhovýchodnú, strednú a východnú Áziu a Oceániu), Blízky východ (nie je ďalej diferencovaný) a Európu (delenú na 2 časti – západnú a strednú Európu a východnú Európu). Jednotlivé regióny, či už veľké alebo menšie, sú však navzájom ťažko porovnateľné, a preto tento ukazovateľ nemožno považovať za taký významný ako ukazovateľ štátov.
Z regionálneho hľadiska mala najväčší nárast vojenských výdavkov Európa (13 %). Vojenské výdavky sa zvýšili aj na Blízkom východe (3,2 %), v Ázii a Oceánii (2,7%) a Amerikách (0,3 %). Výdavky poklesli len v Afrike, a to o 5,3 %.
Niektoré súvislosti rastúcich vojenských výdavkov vo svete
Jednotlivé štáty šíria v záujme zvyšovania vojenských výdavkov, s ktorými je spojených, najmä pri predaji a nákupe zbraní, veľa korupcie, prešpekulované a sofistikované závery o potrebe upevňovania svojej obrany. Prím pri tom zohráva slovník bezpečnostnej politiky Západu. Svetu škodí minimálne v dvoch smeroch, na ktoré sa niekedy rôzne poukazuje aj v správach SIPRI. Prvým smerom je, že Západ má nielen najvyššie výdavky na zbrojenie (cíti sa kvôli bohatstvu v niektorých jeho štátoch asi najviac ohrozený…), ale je aj (teda niektoré jeho štáty) najväčším výrobcom zbraní a najviac s nimi obchoduje. Druhým smerom je, že Západ pokrytecky prijíma rôzne embargá na dodávky zbraní do bojujúcich štátov a regiónov, ale jeho dodávky vo viacerých regiónoch dlhodobo zvyšujú napätie a v mnohých prípadoch vedú aj k ozbrojeným konfliktom.
Okrem toho je Západ veľmi háklivý aj na konkurenciu v tejto brandži, pričom krivým okom pozerá najmä na RF a v posledných rokoch aj ČĽR. Tento problém SIPRI tiež spracúva a vydáva aj informačný list o obchode so zbraňami vo svete, ktorým sa oplatí zaoberať.
Politika Západu, vedeného USA, preferuje silové riešenia medzinárodných problémov a dlhodobo zvyšuje napätie vo svete, čo v podmienkach ekonomických problémov spojených s pandemickou, energetickou a inými krízami vedie k tomu, že vojenské výdavky budú rásť. Dôvody pre to sa nájdu aj dlho po skončení ukrajinskej krízy, ktorej riešenie je zatiaľ v nedohľadne.
Trochu dlhší záver
Pokračujúce boje na Ukrajine považujeme za nesmiernu tragédiu. Treba však vidieť, že ide o už o „multilaterálny“ fenomén. Rusko formálne podľa medzinárodného práva na Ukrajinu zaútočilo. Zdôvodnilo to však aj tým, že Západ dlhodobo ignoroval jeho obavy z ohrozenia bezpečnosti. USA zneužili túto situáciu na rozpútanie zástupnej (proxy) vojny proti Rusku a nútia do nej aj svojich spojencov.
Viaceré západné zdroje v poslednom čase poukázali na to, že rozmach šírenia (proliferácie) zbraní po februári 2022 vojensko-priemyslový komplex zaskočil. V rámci zúriaceho neoliberalizmu sa totiž predtým „trhovo optimalizovala“ aj vojenská výroba. Doplatili na to masy vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí už neboli potrební a museli si hľadať uplatnenie inde.
Podobný trend nastolila aj jeľcinovská neoliberálna banda v Rusku. Konanie RF v tejto oblasti sa začalo meniť už pred rokmi, ale jeľcinovské bašovanie zanechalo ťažké následky.
A máme tu Čínu, ktorá ide aj v tejto oblasti vlastnou cestou. Svojich odborníkov zdecimovala tiež, ale bolo to v časoch kultúrnej revolúcie. Odvtedy dbá na svoj harmonický a mnohostranný rozvoj, ktorého súčasťou je aj zvýšená pozornosť zaisteniu primeranej obrany. Vzhľadom na to, že jej vojenské zásoby sa v podmienkach ukrajinskej krízy nevyčerpávajú, jej sila rastie. Neohrozuje nikoho zo Západu, ktorý pokrytecky uznáva politiku jednej Číny, ale zato vojskami a námorníctvom USA sa to v jej blízkosti len tak hemží.
A skoro ako postskriptum, čo si už len pomyslieť o zmysle pre globálnu realitu podpredsedu Európskej komisie a vysokého predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, čoraz agresívnejšieho „socialistu“, tiež oduševneného prowashingtonského aktivistu Josepa Borrella, ktorý vyzval európske námorníctvo, aby hliadkovalo v Taiwanskom prielive. Má vraj ukázať záväzok Európy pri slobode plavby v tejto pre neho „kľúčovej oblasti“. Zrejme bezpečnostné problémy, ktoré EÚ má, mu už nestačia. A tak nám, žiaľ, schádza na um len stará ľudová múdrosť: Kto s čím zachádza, s tým zo sveta schádza.