Konanie 61. Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (ďalej len MBK) sa očakávalo s väčším napätím ako v minulých rokoch. V informácii o konferencii sa uvádzalo, že sa koná v čase zmeny. (noveslovo.eu)
Spomenuli sa tri momenty. Prvý bol nástup novej americkej administratívy. Druhým je nový cyklus európskeho zákonodarného zboru. Nie je úplne jasné, prečo sa poukazuje na vec, ktorá funguje už vyše pol roka. Súvisí to zrejme s tým, že organizátori chcú dokázať význam pôsobenia EÚ pre medzinárodnú bezpečnosť, o ktorom pri štýle jej súčasného vedenia nie možno, ale musí sa pochybovať. Tretím sú nemecké parlamentné voľby, ktoré budú týždeň po konferencii, čo má opodstatnenie, lebo konferencia sa robí v Nemecku.
Uskutočnenie konferencie v zabehanom organizačnom rámci
Konferencia sa chystala ako tradične a aj jej „formát“ (program) bol rovnaký ako v predchádzajúcich rokoch, hoci „znepokojujúce“ výsledky prezidentských volieb v USA boli známe už od začiatku novembra. Zachovala sa nedemokratická tradícia nepozývania RF a dvoch proskribovaných nemeckých parlamentných politických strán – Alternatívy pre Nemecko (AfD) a Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW). Organizátori konferencie sú buď naivní alebo arogantní, keď dúfali, že „historická tradícia“ konferencie, na ktorej býva najviac hostí z USA, odolá aj novým vetrom v ich politike a zachová sa jej neoliberálny duch.
Okrem otvorenia a záveru sa na konferencii bolo 58 diskusných akcií rôzneho typu. Rokovanie prebiehalo v zabehaných formátoch v piatich oblastiach: obrana, globálny poriadok, ľudská bezpečnosť, udržateľnosť a technológie. Prebehli aj zvyčajné sprievodné akcie. Navyše bola deň pred začiatkom MBK 4. ministerská konferencia o financovaní boja proti terorizmu „No Money for Terror“, ktorú organizoval nemecký minister financií Jörg Kukies.
Úplný zoznam účastníkov nebol zverejnený. O mnohých účastníkoch sa dozvieme, keď si pozrieme diskutujúcich v jednotlivých akciách Aj tak ostanú dve medzery. Po prvé sa nezverejňujú účastníci diskusií pri okrúhlych stoloch, ktoré sú len na pozvanie. Po druhé, nie všetci účastníci konferencie na nej aj vystupujú.
Ide napr. o nášho prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý sa na konferencii zúčastnil a mal aj niekoľko stretnutí s ďalšími účastníkmi, ale v nijakom formáte nevystúpil. Podobne aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Marek Eštok, ktorý bol na konferencii, absolvoval viacero stretnutí, ale nikde v organizovaných diskusiách nevystúpil.
Médiá vo všeobecnosti avizovali účasť asi 60 hláv štátov a vlád a vyše 100 ministrov. Na konferencii malo byť viac ako tisíc účastníkov asi zo 110 štátov.
O protestoch počas konferencie
Nechýbali ani obvyklé protesty proti vojne a NATO. V okolí hotela Bayerischer Hof, kde konferencia prebiehala, bola vytvorená bezpečnostná zóna. Bol aj zákaz preletov vo vzdušnom priestore mesta, ktorý sa vzťahoval aj na drony. Na bezpečnosť konferencie dohliadalo približne 5 000 policajtov, ktorí boli posilnení aj policajtmi z iných spolkových krajín a dokonca aj z Rakúska. Hlavná akcia protestu bola na námestí Karlsplatz, približne 500 metrov od hotela a prešla cez centrum mesta až na námestie Marienplatz. Boli aj dva ďalšie protesty.
Polícia očakávala na protestných podujatiach vyššiu účasť. Dôvodom, prečo sa ľudia rozhodli nejsť na protesty, mohol byť tragický teroristický akt 13. februára, keď páchateľ vozidlom narazil do demonštrantov, pričom zahynuli dve osoby a ďalších najmenej 37 utrpelo zranenia. Útok však nemal nič dočinenia s konferenciou.
O obsahu diskusií na konferencii
Každý deň rokovania bol formálne nazvaný ináč, čo naznačuje, že konferencia je aj akýmsi bezpečnostno-politickým divadlom. Piatok sa venoval globálnemu poriadku a globálnym výzvam, v sobotu to bola euro-atlantická bezpečnosť a regionálne výzvy a v nedeľu išlo o Európu vo svete. Denná agenda však k týmto názvom príliš neprihliadala.
Za najvýznamnejšie akcie možno označiť vyhlásenia (statement), ktoré sa zaoberali najmä témou veľkých štátov vo svete. Bolo ich celkom päť. Prvé mala po otvorení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Po nej vystupoval viceprezident USA JD Vance. Tretím v poradí bol minister zahraničných vecí ČĽR Wang I. V sobotu vystúpil nemecký kancelár Olaf Scholz. Posledným v „sérii“ bol všade sa pchajúci Volodymyr Zelenskyj, ktorý však vystúpil s témou „Vzdor a diplomacia: Vyhliadky do budúcnosti Ukrajiny“. Neradi robíme prognózy, ale môže to byť začiatok jeho vodcovskej „labutej piesne“.
Súhrnný prehľad tém sa robí tiež ťažko, lebo v rámci teatrálnosti konferencie niektoré ich názvy sú takmer básnické a skrýva sa za nimi kdečo. Poukážeme na to, že najviac diskusií sa venovalo Ukrajine a Blízkemu východu. Z jednotlivých krajín sa spomenuli Afganistan, Gruzínsko (vystupovala tam bývalá prezidentka Salome Zurabišviliová, čo je znakom arogancie usporiadateľov konferencie, lebo nikto zo súčasného vedenia štátu nebol pozvaný), Haiti. Sudán, Sýria a Venezuela. Vodkyňa bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vystupovala v diskusii o ruských represiách. Z regiónov sa okrem Blízkeho východu diskutovalo o Balkáne, Červenom mori a indicko-tichooceánskom priestore. Väčšina tém podľa predmetu bola okrem bezpečnosti venovaná neoliberálnym problémom. Len letom-svetom spomenieme rodovú problematiku, posilňovanie demokracie vo svete a protekcionizmus. Viackrát sa hovorilo o umelej inteligencii. Prehľad zakončíme tým, že čo by to bolo za západnú bezpečnostnú konferenciu, keby sa nespomenulo NATO, kde sa zase predvádzal nový generálny tajomník paktu Mark Rutte.
Stručne o Mníchovskej bezpečnostnej správe 2025
Názov správy na tohtoročnú konferenciu bol veľavravný „Multipolarization – Munich Security Report 2025“.
Nepodľahnime prvému dojmu o snahe reagovať na úpadok medzinárodného poriadku podľa pravidiel. V úvode správy sa uvádzajú štyri kľúčové body pohľadu na problematiku:
- Hoci nie je jasné, či už žijeme v skutočne multipolárnom systéme, dnešný svet charakterizuje „multipolarizácia“.
- Dnešný svet vykazuje prvky uni-, bi-, multi-, či dokonca nepolarity. Jednoznačne ho formuje meniace sa globálne rozloženie moci, pričom väčší počet aktérov má schopnosť ovplyvňovať kľúčové globálne problémy. Svet však tiež zažíva rastúcu polarizáciu, a to na medzinárodnej úrovni, ako aj v rámci domácej politiky mnohých krajín.
- Pre mnohých politikov a občanov na celom svete je multipolárnejší svet významným prísľubom. Ale rastúca konkurencia medzi rôznymi „pólmi“ a ich modelmi poradia už bráni spoločnému prístupu ku globálnym krízam a hrozbám.
- Len málo štátov presadzuje zahraničnú politiku zameranú na spoločné dobro – a domáce rozdiely takéto pokusy ešte viac komplikujú – nie je ani zďaleka jasné, ako by sa dal spustiť proces depolarizácie, ktorý by mohol nastoliť pozitívnu multipolaritu.
Správa má takmer 150 strán. Po úvode je v nej osem kapitol, ktoré sú venované postupne USA, Číne, EÚ, Rusku, Indii, Japonsku, Brazílii a Južnej Afrike. Súčasťou správy je aj Mníchovský bezpečnostný index 2025 na 23 stranách. Sú v ňom vyhodnotené v 18 grafoch odpovede na 5 otázok o vnímaní rizík v štátoch G7 a v štyroch „starých“ štátoch BRICS (bez Ruska). Ide o výskum, ktorý si zaslúži uznanie kvôli náročnosti, ale vzhľadom na jeho teoretickú a metodologickú zložitosť sa ním nebudeme ďalej zaoberať.
Stručne o vystúpení JD Vancea
Tón konferencii udalo vystúpenie JD Vancea, ktoré vyvolalo najmä medzi európskymi neoliberálmi chodiacimi na konferenciu navzájom sa presvedčovať o nezastupiteľnom význame ich politiky pre svet, zdesenie a podľa niektorých názorov až paniku. Informácie o obsahu vystúpenia, ktoré malo zhruba 19 minút (v angličtine prístupné na https://securityconference.org/en/msc-2025/agenda/event/the-us-in-the-world-2/e) a komentáre k nemu od 14. februára zaplavili médiá, takže ide o známe veci.
Zopakujeme a zvýrazníme len dve pasáže. Prvá: „Hrozbou, ktorá ma na Európe najviac znepokojuje, však nie je Rusko, Čína ani žiadny iný vonkajší aktér. Oveľa viac ma trápi vnútorná hrozba – ústup Európy od niektorých jej základných hodnôt, ktoré má spoločné so Spojenými štátmi americkými.“ Druhá: „Pre mnohých z nás na druhej strane Atlantiku to stále viac vyzerá, že za ošklivými termínmi zo sovietskej éry, ako sú dezinformácie, sa skrývajú staré, zakorenené záujmy, ktorým sa jednoducho nepáči, že niekto má iný názor alebo, nedajbože, hlasuje inak. Alebo ešte horšie: vyhrá voľby.“
Donald Trump svojho zástupcu za vystúpenie pochválil. V európskych médiách hlavného prúdu je však samá kritika. Dá sa zhrnúť aj tak, že JD Vance povedal niečo, čo ťalo do živého a mnohých politikov presvedčených o svojej jedinej pravde sa naraz cítilo dotknutých.
Aj rozvážny nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa v otváracom prejave nechal uniesť a nie príliš diplomaticky ešte pred vystúpením JD Vancea mal poznámky na novú administratívu USA. Akoby niečo tušil…
Podivná zmena predsedu konferencie
Predseda konferencie, bývalý nemecký diplomat Christian Heusgen, ktorý sa ním stal v roku 2022, ukončil svoje pôsobenie. V jeho záverečnom i rozlúčkovom vystúpení došlo k nezvyklému javu. Bol taký sklamaný z prejavu viceprezidenta USA JD Vancea a zrejme aj z celkového „ducha“ tohtoročnej konferencie, že neudržal emócie a na pódiu sa rozplakal.
Novým predsedom konferencie má byť bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Nikdy sme nemali o morálke tohto pána vysokú mienku, najmä potom, čo všetko narozprával v posledných rokoch vo funkcii šéfa paktu. Svoju morálku dokázal aj tým, že hoci o jeho menovaní za predsedu konferencie sa vedelo už dlhší čas, 4. februára sa stal nórskym ministrom financií. Vedenie konferencie vraj prevezme, keď skončí pôsobenie v nórskej vláde.
Absencia predsedu konferencie jej na autorite v časoch zmien, tobôž po „prievane“, ktorý spôsobil JD Vance, iste nedodá. Konferenciu dočasne povedú podpredsedovia Benedikt Franke, (v minulosti pôsobil ako zvláštny asistent generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana a hlavný poradca pre strategické záležitosti v CSU) a Rainer Rudolph (bývalý nemecký diplomat).
Poznamenáme, že predchádzajúci predsedovia konferencie ju viedli dlhšie ako C. Heusgen. Wolfgang Ischinger (nemecký diplomat) bol predsedom od roku 2008 do roku 2022. Horst Teltschik (vládny úradník a manažér) ju viedol v rokoch 1999 – 2008. Konferenciu založil ešte v roku 1963 ako Medzinárodné stretnutie vojenstva (Internationale Wehrkunde-Begegnung) Ewald-Heinrich von Kleist (bývalý dôstojník Wehrmachtu, ktorý sa zapojil do hnutia odporu, ktoré 20. júla 1944 vyvrcholilo atentátom na Hitlera a po vojne bol vydavateľom) a viedol ju až do roku 1997. Od roku 1994 má stretnutie súčasný názov.
Záver
Konferencia mala iný charakter ako posledné roky. Hoci sa väčšinou diskutovalo na témy v zabehanom duchu, zásadne ju ovplyvnilo kritické vystúpenie JD Vancea hneď na jej začiatku. Súhlasíme s prezidentom SR Petrom Pellegrinim, že konferencia môže vojsť do dejín ako konferencia vytriezvenia.
Vystúpenie JD Vancea malo význam, ktorý prekročil hranice konferencie. Jeden prejav však nikdy dejiny nemenil, ale môže sa stať medzníkom. S politikou USA to však ani teraz nebude jednoduché, lebo je v nej za necelý mesiac od zmeny v Bielom dome viacero kontroverzných vyjadrení, sformulovaných neraz veľmi narýchlo. Čo sa z nich splní a ako to ovplyvní ďalší vývoj vo svete, si musíme počkať.
Jedno z najtrpkejších konštatovaní však predstavuje, že opäť vyšla zo všetkého najhoršie EÚ. Žiaľ jej súčasné vedenie na čele s U. von der Leyenovou a Antoniom Costom nedáva záruky, že vybŕdneme z úpadku. Horúčkovité aktivity niektorých európskych vodcov tiež nič neriešia. Emmanuel Macron v zúfalstve zo svojej politiky vo Francúzsku ani v Európe nič nezmení. Skončiť by mala aj lokajská podriadenosť NATO a zamyslieť sa treba znovu nad novou európskou bezpečnostnou architektúrou, podobne ako na začiatku 90. rokov, keď vznikla EÚ.
Treba reálne posúdiť kritické miesta súčasného stavu a vrátiť sa späť k pôvodným ideám európskej integrácie. A to bez radikálnej zmeny politiky v Bruseli a v členských štátoch nepôjde. Možno sa k tomu dostane na budúcej MBK.