Amerika podľa Erika Besta postupuje v tejto vojne tak, aby Ukrajina, pokiaľ je to možné, vyhrávala, ale nie, aby vyhrala. Vysvetľuje, prečo je únik informácií blamážou pre Ameriku a čo z toho môže vyťažiť Rusko, ako a prečo sa stalo, že Západ sa ocitol v spore súčasne s Ruskom aj Čínou, ale aj to, čo by znamenal návrat Donalda Trumpa pre vývoj vojny. Pýta sa Jaroslav Daniška. (standard.sk)
Erik Best (1962) sa narodil v Amerike, vyštudoval školu pre diplomatov na Georgetown university, kde sa zameriaval na ruštinu, neskôr ekonómiu na University of North Carolina. Absolvoval študijné pobyty v Moskve, od roku 1991 žije v Prahe, kde sa oženil. Vydáva bulletin Fleet Sheet, ktorý sa venuje biznisovému a politickému spravodajstvu pre súkromných odberateľov. Náš rozhovor sme začali otázkami, ktoré sa týkajú fungovania tajných služieb a nedávnych únikov o vojne na Ukrajine.
O čom vypovedá únik informácií zo správ amerických tajných služieb o vojne na Ukrajine?
Myslím si, že najdôležitejšia vec je, čo tento únik hovorí o vzťahu tajných služieb, utajených správ a boji proti teroru v minulosti a iným bojom proti zlu v súčasnosti, odkedy bol tak masívne zväčšený aparát tajných zložiek. Nie je tajné, že jeden milión tristotisíc ľudí má v Amerike prístup k tajným dokumentom s najväčším stupňom ochrany. Je to tak vysoké číslo, že nás nemôže prekvapiť, že Snowden a teraz ten mladý americký vojak zverejnia nejaké utajované skutočnosti. Keď som študoval na univerzite ruštinu a stretával som ľudí, ktorí sa zaoberali Ruskom a robili pre FBI alebo CIA či NSA, tak sa správali úplne inak. Brali to veľmi vážne, bolo nepredstaviteľné, že by porušili mlčanlivosť. Ale 1 300 000 ľudí nemôžete udržať pod kontrolou, aj keď nie všetci majú prístup ku všetkým dokumentom.
Koľko ľudí malo prístup k tým dokumentom, ktoré naposledy unikli?
Podľa New York Times to bolo niekoľko stoviek až niekoľko tisíc ľudí. Aj v tomto prípade platí, že ak je niečo naozaj tajné, počet ľudí, ktorí k tomu majú prístup, nemôže byť taký vysoký. Nejde to dohromady, odporuje si to.
Čo tým chcete povedať?
Že tento systém nefunguje, respektíve funguje zle a potrebuje reformu. Inak to bude mať priamy vplyv na vojenské operácie.
Nie sú takéto úniky aj dôsledkom toho, že rastie rozpor medzi zložkami americkej vlády, napríklad medzi CIA a Bielym domom, a že by niekto v tajných službách alebo v armáde, kde sa na pokračovanie vojny na Ukrajine pozerajú inak, mohol takéto úniky „organizovať“, aby vystavil prezidenta Bidena istému tlaku?
Určite to možné je. Problém je, že tých možností, čomu tie úniky zodpovedajú a komu vyhovujú, je toľko, že si nemôžeme byť presne istí tým, o čo môže ísť. To, čo ste opísali, je jedna možnosť. Druhá možnosť je, že to nie sú dôveryhodné informácie, že zámerom úniku je niečo iné. Tretia možnosť je, že ide o cielený únik, aby americká vláda mohla obhájiť pred ľuďmi, prečo nedôjde na jar k ukrajinskej ofenzíve, aj keď sa o nej už mesiace hovorí, pretože by táto ofenzíva Ukrajinu poškodila. Možností je viac a je to nejasné. Ale bez ohľadu na to, ktorá z nich je pravdivá, to pomáha Rusku a vrhá to zlé svetlo na fungovanie amerických tajných služieb. Rusko získava možnosť prísť na to, kto pre Ameriku v Rusku pracuje, keďže v tých uniknutých dokumentoch bolo napísané, že ide o zdroje blízke ruskej armáde a podobne.
A reagovali už Rusi?
Podľa New York Times zatiaľ nepodnikli žiadne kroky.
Uniknuté správy boli datované do februára, respektíve začiatku marca, čo sa kryje s prvým výročím začiatku vojny, Biden vtedy navštívil Kyjev a Varšavu a hovoril tam opačné veci, ako sa píše v týchto správach, napríklad o schopnosti a pripravenosti Ukrajiny vytlačiť Rusov z dobytých území. O čom vypovedá rozpor, že americkí politici počúvajú niečo od svojich služieb a hovoria niečo iné?
Myslím si, že keď sledujete pozornejšie, čo píšu hlavné americké zdroje, to znamená New York Times a Washington Post, tak vo všeobecnosti platí, že informácie, ktoré sú tam k dispozícii, nie sú to isté, čo počúvame od politikov a médií. Skutočnú americkú politiku k Ukrajine môžeme vnímať, minimálne v tej polooficiálnej rovine, cez informácie, ktoré prinášajú tieto médiá.
Buďte konkrétnejší.
Napríklad sa dočítame, že najväčšou obavou Ameriky je, aby Rusko nepoužilo jadrové zbrane. Pričom sú tri prípady, kedy by ich Rusko mohlo teoreticky použiť, čomu sa chce Amerika vyhnúť. Prvým prípadom je, keby hrozilo, že by Putin mohol prísť o moc. Z toho vyplýva, že Amerika nechce, aby sa to stalo, aj keď verejne občas zaznie, že Putin bude musieť odísť a že ho treba nahradiť a tak ďalej, ale skutočná politika Ameriky je, že za žiadnych okolností nechceme Putina zbaviť moci. Po druhé, Amerika nechce, aby malo Rusko obavu, že NATO priamo vstúpi do vojny. Občas sme k tomu blízko, napríklad keď počúvate Poliakov, volá po tom, samozrejme, Ukrajina, ale Amerika to nechce. Podporujeme dodávky vojenskej techniky, ale zároveň Rusov uisťujeme, že NATO do vojny nevstúpi. Môžete sa spýtať, kto bude lietať v amerických stíhačkách, ak ich raz Ukrajine dodáme?
Položili ste si otázku, tak odpovedzte.
Amerika musí Rusov uistiť, že to nehrozí, že ich budú riadiť iba Ukrajinci, aj preto nemôžeme stíhačky tak rýchlo na Ukrajinu poslať. A keď sa niekedy objavia informácie, ako teraz pri uniknutých dokumentoch, že tam poradcovia a možno aj vojaci už z krajín NATO prítomní sú, musí sa to, samozrejme, hneď dôrazne dementovať. Pretože cieľom je, že NATO nemôže vstúpiť do vojny. A potom je tu ešte tretí cieľ, Amerika má obavu, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane, keby ruská armáda utrpela náhlu porážku. Potom by asi mohli mať pocit, že sú v existenčnom ohrození, takže by riskovali jadrový útok. Preto hovorím, že Amerika postupuje tak, aby Ukrajina, pokiaľ je to možné, vyhrávala, ale nie, aby vyhrala.
Z toho vyplývajú závažné veci.
Presne tak. A kým sa táto pointa nezmení, budeme vidieť to, čo vidíme teraz. Posielame špičkovú techniku, veríme, že Ukrajina získa späť Donbas a Krym, ale v skutočnosti – a to hovorím podľa toho, čo sme sa dozvedeli z New York Times, že si myslia americké tajné služby – by takéto veci vyvolali potenciálnu jadrovú reakciu zo strany Ruska, preto nechceme, aby sa to stalo.
Vy teda hovoríte, že americká zahraničná politika k Ukrajine je ešte cynickejšia, ako napovedá ten rozpor medzi myslením CIA a správaním Bieleho domu.