Túto otázku si kladie najmä staršia generácia, ktorú kedysi zahanboval nekritický či servilný postoj satelitných politbýr k moskovským rozhodnutiam, ktoré mali až náboženskú podobu. (noveslovo.eu)
História akoby sa opakovala, pretože je veľa rozhodnutí Washingtonu, ktoré akoby nezaujímali názory tých, ktorí ich majú realizovať a takúto politiku mnohí považujú za koloniálnu.
Pre mnohých ľudí je však označenie EÚ ako kolónie USA príliš silné až absurdné. Podľa iných je takéto tvrdenie nebezpečné, pretože spochybňuje základný pilier transatlantickej jednoty, ktorý je po páde ZSSR základom zahraničnej politiky všetkých krajín EÚ.
Napriek tomu sa však takéto názory stále viac objavujú, a to najmä v súvislosti s voľbou nového amerického prezidenta, ktorý sa ujíma 20. januára 2025 vlády USA.
Otázky vzťahu EÚ a USA sa začínali klásť už aj počas prvej vlády Donalda Trumpa vo funkcii amerického prezidenta. Jeho výroky, že EÚ je obchodný konkurent USA, alebo že USA už nebudú financovať obranný štít EÚ bez radikálneho zvýšenia nákladov jej členov, sú dnes už doplňované novými hrozbami o zvýšení colných taríf na produkty EÚ, ktoré budú exportované na americký trh. A to už nemusím spomínať posledné výroky budúceho prezidenta USA, že Dánsko by sa malo vzdať Grónska iba preto, že ho USA potrebujú…
Čo sa to vlastne deje vo vzťahu USA a EÚ?
Zdá sa, akoby sa ukončením mandátu Joea Bidena skončila jedna éra hodnotovej politiky, ktorá prekrývala mnohé tabu vo vzťahoch EÚ a USA a nastupuje nová politika obchodných zručností, vedená Donaldom Trumpom.
Je paradoxné, že hodnotová politika, ktorá desiatky rokov žila z ekonomických reforiem neoliberalizmu dnes končí bez potlesku a vďaky napriek tomu, že priniesla významné zlepšenie stovkám miliónom ľudí po celej planéte.
Podľa môjho názoru je to tým, že neoliberalizmus sa nakazil vírusom progresivizmu, ktorý oslavoval slobodné indivíduum bez akejkoľvek zodpovednosti, čo skôr či neskôr dovedie k rozkladu každej spoločnosti.
Donald Trump je presvedčený, že hodnotová politika Joea Bidena musí byť preformulovaná do obchodnej reči a jasných čísiel. Môžeme očakávať, že v zmysle politiky MAGA to môže zájsť až tak ďaleko, že EÚ bude kontrolovaná prostredníctvom rastu amerického HDP…
Zdá sa mu, že hodnotové zdôvodnenie transatlantického partnerstva nemá dnes pre USA žiaden význam a je skôr príčinou amerického zaostávania.
Rozdiel medzi politikou Joe Bidena a Donalda Trumpa nebol ani tak v cieli, t.j. v udržaní americkej hegemónie, ako skôr v jej nástrojoch. Pre Joea Bidena bolo udržanie existujúceho svetového poriadku záležitosťou ozbrojených síl. Donald Trump chce vymeniť vojenskú silu za obchodný prístup.
Vznik unipolárneho svetového poriadku v 90 rokoch, a najmä dnešná snaha udržať hegemóniu USA je stále náročnejšou a komplikovanejšou úlohou. Predovšetkým je to tým, že USA sa nedokázali vysporiadať s dvoma globálnymi problémami: s jadrovou vojenskou silou Ruska a dynamickým hospodárskym rozvojom Číny.
Ruská parita s americkým nukleárnym potenciálom je zachovaná a existuje stála možnosť, že tieto dve krajiny môžu ohroziť všetok život na našej planéte. Zdržanlivosť, či reálny strach z jadrového konfliktu túto vojenskú moc paralyzuje, čo nám plne potvrdzuje aj rusko-ukrajinský konflikt.
Na rusko-ukrajinskom konflikte možno ukázať, že ani kolektívny Západ nemá dostatok konvenčných síl na porážku Ruska, ba ani na rozšírenie NATO na východ. Dnešným cieľom je iba, aby sa dosiahol poctivý mier pre Ukrajinu!
Donald Trump akoby si uvedomoval, že šermovanie vojenskými silami posúva svet iba k III. svetovej vojne, a preto je presvedčený, že vojenské konflikty sú nielen nebezpečné, ale najmä extrémne drahé a môžu viesť k úpadku USA.
Rovnako bezprecedentný rozvoj Číny v oblastiach vedy, technológiách ako aj v hospodárskom výkone ukazujú, že táto krajina v mnohých parametroch už prekonala USA.
Toto sú objektívne dôvody, prečo Donald Trump ukončuje hodnotovú politiku Joea Bidena, opierajúcu sa o neoliberalizmus a progresivizmus, ktoré podľa neho iba oslabujú misiu USA a rozkladajú americkú spoločnosť.
Nie že by za prezidentovania Joea Bidena bola spochybňovaná hegemónia USA, ale jej udržanie sa považovalo najmä za vojenskú otázku, ktorá však musela byť prekrytá všeľudskými hodnotami a ľudskými právami. Donald Trump však toto už nebude vyžadovať, vojenskú silu chce nahradiť obchodným, transakčným prístupom, ktorý mu umožní robiť peniaze z globálnych zmlúv.
Podľa jeho názoru univerzálne, všeľudské normy ako ciele zahraničnej politiky v konečnom dôsledku oslabujú USA a zvyšujú postavenie ázijských krajín, a to najmä Číny a Ruska.
Rovnako je presvedčený, že všeľudských hesiel a výziev k slobode sa zmocnili svetové progresivistické organizácie a hnutia, ktoré by chceli iba oslabiť americkú misiu pre celý svet.
Nemenej významný dôvod v zámene politických nástrojov je aj jeho psychologické založenie a jeho obdiv k sebe samému. Na rozdiel od vojenských riešení, o ktorých rozhodujú americkí generáli, môže svoje obchodné triky a postupy z budovania vlastného impéria viesť osobne a nebudú mu do toho zasahovať žiadni funkcionári z deep state.
Univerzálnou cestou návratu k veľkej Amerike sú peniaze, ktoré bude musieť dodávať celý svet.
Európska komisia, Európsky parlament podporujú všetky americké kroky na rozšírenie americkej hegemónie aj na štáty niektorých bývalých členov ZSSR a po starom kryjú túto politiku hodnotovými heslami. Vyhodenie Nord Streamu II. v Baltickom mori je iba potvrdením návratu ku koloniálnej politike USA.
Brusel, ktorý sa povzniesol nad národné štáty únie, opakuje starú zahraničnú progresivistickú politiku, založenú na abstraktných, všeľudských hodnotách, ktoré sa podľa situácie môžu zmeniť na obušok, príp. na vyhlásenie vojny.
Je chybou, že EÚ napriek tomu, že konflikt na Ukrajine neinicializovala, je pod tlakom USA a niektorých krajín EÚ, aby prevzala zaň zodpovednosť a všetky náklady aby šli na účet EÚ, resp. jej členov. Tlak USA na zvýšenie finančnej a vojenskej angažovanosti EÚ vedie k vážnej politickej kríze v EÚ a jej kľúčových hodnôt, t.j. mieru a sociálneho štátu, ktoré sa dostávajú do rozporu s americkým programom „Amerika na prvom mieste“.
EÚ je v kríze, pretože prijala hodnotenie sveta americkej exekutívy, ktorej cieľom bolo presadzovanie jej vlastných, sebeckých záujmov. Táto politika však nezodpovedá ani záujmom amerického ľudu, o čom vypovedá politické rozdelenie americkej spoločnosti a, samozrejme, ani občanom EÚ.
Politická a hospodárska kríza v EÚ, najmä v Nemecku, Francúzsku, ČR… sa u občanov prejavuje stratou dôvery vo vlastné politické elity, ktoré prijali americkú koloniálnu politiku. Pri najbližších demokratických voľbách musia rátať s tým, že budú vymenené. Najmä uvaľovanie hospodárskych sankcií na Rusko revolucionizuje politickú a sociálnu situáciu v EÚ, pretože práve lacné energetické suroviny z Ruska boli zdrojom jej globálnej konkurencieschopnosti.
EÚ má pred sebou dve možnosti: rozpad spoločenstva, alebo odmietnutie Trumpovho programu „Amerika first“ (MAGA) a hľadanie nových hospodárskych väzieb na Rusko a Áziu, ktoré by mohli oživiť hospodárstvo EÚ.
Pani Ursula von der Leyenová, chcete prijať koloniálny program MAGA za víziu aj pre EÚ, alebo máte odvahu ho zamietnuť?