Nie, nemám na mysli odvolanie generálneho riaditeľa SND a generálnej riaditeľky SNG. To slobodu naozaj neohrozuje. Mimochodom, Milan Kňažko po svojom nástupe do funkcie ministra odvolal za jeden jediný deň nie dvoch, nie troch, ale všetkých riaditeľov inštitúcií, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, no vtedy herci ani len nepípli. Chcem upozorniť skôr na nebezpečné tendencie, ktoré sa šíria vo svete, no ktoré u nás nevyvolali žiadnu pozornosť.
V sobotu na francúzskom letisku Le Bourget zadržali zakladateľa a generálneho riaditeľa aplikácie Telegram Pavla Durova. Dôvod? „Nedostatočné moderovanie obsahu na Telegrame“. Hoci Telegram označujú médiá hlavného prúdu pravidelne za nástroj ruskej propagandy, pravda je taká, že Durov musel v roku 2014 emigrovať, lebo odmietol splniť požiadavky ruských úradov na zrušenie opozičných účtov na svojej sociálnej sieti. Telegram sa stal po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 hlavným zdrojom nefiltrovaného spravodajstva pochádzajúceho z oboch strán konfliktu.
To, čo by sa malo stať prvotriednym škandálom, zostáva pre mocenské elity nezaujímavou správou. Nečudo. Správajú sa rovnako. Veľká Británia hromadne zatýka občanov za memečká. Brazília núti sieť X odísť z krajiny. Írsko sa snaží zakázať „zlé mémy“. Austrália sa snaží cenzúrovať príspevky siete X. Venezuelský prezident Maduro blokuje všetok prístup na sieť X. Európska únia sa snaží vydierať Elona Muska. Tento trend sa, žiaľ, netýka len sietí Telegram a X. Pamätáme si, ako dnes už bývalá prezidentka Zuzana Čaputová merala cestu až za oceán do sídla spoločnosti Youtube, aby žiadala viac „moderátorov“ (ako sa v dnešnom mocenskom newspeaku hovorí cenzorom) pre Slovensko. A Európska únia sa pravidelne vyhráža spoločnosti Meta, že ak nezačne viac cenzúrovať, vykáže ju zo svojho územia.
Pri poslednom príklade sa pristavme. Ako vidíme, sociálne siete sa usilujú dostať pod kontrolu všetky krajiny bez ohľadu na režim. Európska únia je však v tomto hanebnom trende osobitne aktívna. Bez povšimnutia ľudskoprávnych aktivistov prešla európska legislatíva o digitálnych službách (DSA), prostredníctvom ktorej chce skupina byrokratov rozhodovať o tom, čo môžu Európania čítať, písať, sledovať a hovoriť online. Už dnes vidíme, že niektorí európski politici a úradníci zneužívajú svoje právomoci na umlčanie či dokonca potrestanie protivníkov a sami pritom šíria dezinformácie. Hovoria, že potrebujeme „reguláciu médií na ochranu demokracie“, čo je až tragikomický oxymoron. Myšlienka, že potrebujeme cenzurovať médiá, aby sme mohli chrániť slobodu, je ako vystrihnutá z Orwellovho románu 1984. Zdá sa však, že mnohí túto dystopiu pochopili nie ako výstrahu, ale ako návod.
Sme na začiatku éry, v ktorej budeme musieť za zachovanie slobody prejavu tvrdo bojovať. Fakt, že zatknutého Pavla Durova sa zastal Edward Snowden či Elon Musk, no nijaký západný líder, je sám osebe alarmujúci. Demokracia je možná len vtedy, ak umožní slobodnú pluralitnú diskusiu. Ak Európa v tomto zlyhá, sloboda prejavu zmizne aj v ostatných častiach sveta.