Vyhrážky šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, že účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve nebude brať Brusel na ľahkú váhu, označil Robert Fico za neúctivé. Ja ich priamo nazvem ako drzé až škandalózne, niečo podobné si voči svojim satelitom nedovolil ani Brežnev. (facebook.com)
Je naozaj nevyhnutné ohradiť sa voči tejto bezočivosti a pripomenúť, že Slovensko je suverénny štát a nie je nikomu podriadené. A je rovnako nevyhnutné povedať pri tejto príležitosti ich jazykom, že Ivan Korčok je kolaborant, ktorý sa v spore s Bruselom, Washingtonom alebo Kyjevom nikdy nezastane svojej vlasti, ale verejne doma i v zahraničí brýzga na jej predstaviteľov. Práve Korčok, ktorý sa ani slovkom nezmienil o genocíde v Gaze, práve Korčok, ktorý ako štátny tajomník MZV SR za Dzurindovej vlády podporil protiprávny útok koalície ochotných na čele s USA na Irak, práve Korčok, ktorý fanaticky obhajoval každé pošliapavanie medzinárodného práva zo strany USA, nemá najmenšie morálne právo čokoľvek komukoľvek v tomto smere vyčítať.
Celá opozícia pri tejto príležitosti označuje za zbabelé, že ani premiér Fico, ani šéf diplomacie Blanár nedokázali odsúdiť ruský útok na centrum ukrajinského mesta Sumy. Nuž, ja som síce tento útok odsúdil, lebo považujem akékoľvek bombardovanie obytných štvrtí za zločin – historická skúsenosť a pamäť mi totiž hovorí, že každý útočník (či už to boli Srbi, keď masakrovali bosnianskych moslimov, Američania, keď zrovnávali irackú Fallúdžu so zemou alebo Židia, keď zabíjali civilistov v Gaze) sa z taktického hľadiska vyhováral, že nepriateľ zneužíva neozbrojených obyvateľov ako ľudské štíty. To ho však nijako neospravedlňuje, lebo práve preto, že vedel, že tam civilné obyvateľstvo je, mal sa takéhoto vojenského zásahu zdržať a ten, kto podobné útoky obhajuje, stratil v mojich očiach morálny kompas a zvyšky ľudskosti. Veď je zvrátené, keď izraelský novinár Meron Rapoport informoval, že izraelskí vojaci majú dovolené zabiť 300 palestínskych civilistov, ak pri tom zomrie jeden vysoko postavený predstaviteľ Hamásu. Takýto štát nemá právo nazývať sa civilizovaným! Takže nie, na to, aby ste odsúdili útok na civilistov, nepotrebujete odvahu, ale humánnosť. Odvahu potrebujete na to, aby ste vyzvali na zastavenie paľby, pretože svet dnes nepotrebuje moralizovanie, ale konkrétne kroky, ktoré povedú k ukončeniu vojny. A na to slovenská opozícia odvahu zjavne nemá.
Ak sa mám vrátiť k výzve Kaji Kallasovej, aby európski lídri namiesto Moskvy navštívili 9. mája Kyjev, tak musím upozorniť, že takúto náhradu nepovažujem za adekvátnu. Nie preto, že by si statoční ukrajinskí príslušníci Červenej armády nezaslúžili najvyššiu poctu, práve naopak. Ale preto, lebo Ukrajina Deň víťazstva pred niekoľkými rokmi zrušila a nahradila ho Dňom Európy. Ani Volodymyr Zelenskyj nepozýva európskych lídrov na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom, ale na poradu koalície ochotných. A keďže Slovensko odmieta byť súčasťou účelových zoskupení mimo štruktúr EÚ a NATO, nemá tam logicky čo robiť. Padlí ukrajinskí vojaci si zaslúžia našu vďaku a uznanie, ale nie je vhodné vzdávať túto úctu režimu, ktorý búra sovietske pamätníky (a to aj ukrajinských príslušníkov Červenej armády) a nahrádza ich sochami banderovcov a nacistov. Len pred pár dňami, v deň výročia letu prvého človeka do vesmíru, premenovali Gagarinovu ulicu v ukrajinskom meste Kropyvnyckyj na ulicu Stepana Banderu. Naša opozícia, ktorá sústavne bagatelizuje alebo dokonca popiera vzostup neofašizmu na Ukrajine, nemá žiadne morálne právo zavzdušňovať sa nad nejakými stretnutiami členov vládnej koalície s predstaviteľmi slovenskej krajnej pravice, ktorí sú len slabým odvarom oproti tomu, čo sa deje na Ukrajine. Stačí, ak si zájdete na FB stránku najväčšej ukrajinskej expertky na holokaust profesorky Marty Havryško (toho času v americkom exile, lebo doma sa jej vyhrážajú smrťou), ktorá dennodenne monitoruje prípady oficiálnej podpory pravicového extrémizmu na Ukrajine. Mimochodom, zo Zelenského iniciatívy si robí žarty a sarkasticky sa pýta, či budú v Kyjeve pochodovať nacistickí kolaboranti so svojimi nášivkami svastiky a vlajkami SS, ktoré polícia a úrady prehliadajú.
Takže nie, kým nebudú mať v Kyjeve opäť hodnotovo jasno, nie je dôvod tam ísť, legitimizovať tieto zvrátenosti a podporiť namiesto mieru militaristické chúťky koalície ochotných. Správanie Kallasovej a jej prisluhovačov typu Korčok je nielen drzé, ale aj neuveriteľne pokrytecké, pretože keď Američania neporovnateľne nešetrnejším spôsobom masakrovali státisíce Iračanov, nikomu ani len nezišlo na um bojkotovať oslavy vylodenia spojencov v Normandii, vylučovať Američanov z olympiády či majstrovstiev sveta a rušiť džezové koncerty. Rovnako aj ja si pravidelne chodievam uctiť zavraždených amerických a britských letcov do Polomky, chodieval som tam za vlády Busha, chodievam tam za vlády Trumpa a ani v čase, keď Američania bombardovali Juhosláviu, keď páchali najväčšie vojnové zločiny v Iraku alebo keď podporovali sýrskych rebelov masakrujúcich obyvateľov Aleppa, som neprestal čítať Walta Whitmana, počúvať Leonarda Bernsteina a pozerať filmy Stanleyho Kubricka. Je to vlastne hlúpe, že to treba vysvetľovať. Nepleťme súčasnosť s minulosťou a hrušky s jablkami. Tak ako pre izraelskú genocídu Gazy si neprestanem pripomínať obete holokaustu, tak ani pre ruskú inváziu na Ukrajinu neprestanem vzdávať hold padlým hrdinom Červenej armády. Z rovnakého dôvodu som s hrdosťou prijal pozvanie ruského veľvyslanca v SR na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom. A je mi úplne jedno, čo na to povie naša piata kolóna, ktorú nevychovali v úcte k antifašistickým hodnotám a ktorá falošne zamieňa svoju zle skrývanú šovinistickú nenávisť k Rusku so solidaritou s Ukrajinou. Pretože my udržiavame pamiatku na to najhodnotnejšie z moderných dejín Ukrajiny oveľa dôslednejšie ako potomkovia banderovcov.