Ivan Korčok dnes predviedol ďalší učebnicový príklad, ako sa správa piata kolóna v slovenskej politike. Ešte 31. decembra v rozhovore pre TASR povedal: „Slovensko už dnes na medzinárodnej scéne nikto nepočúva. Kvôli súčasnej vláde sa Slovenská republika stala bezvýznamná.“ (facebook.com)
Už vtedy sa o tom dalo polemizovať, ale nie každá hlúposť si vyžaduje moju odpoveď, takže dnes poznamenávam, že je to veľmi zvláštny druh bezvýznamnosti, keď vám ako prvému európskemu politikovi zavolá novozvolený americký prezident, keď vás príjme čínsky prezident a keď rokujete s ruským prezidentom. To za Korčoka bolo Slovensko skutočne „významné“. Nikto sa nezaujímal o náš názor, nikto nebol nútený s nami rokovať (lebo v Bruseli aj Washingtone vedeli, že Bratislava zaberie vždy) a chodili sem len na zdvorilostné návštevy. Naša „suverenita“ sa prejavovala tak, že Káčer si chodil po noty rovno do Washingtonu a keď sa Matovič pokúsil urobiť jediné samostatné rozhodnutie, že nakúpil vakcíny Sputnik, dobehol Korčok na mimoriadnu tlačovku celý zadychčaný a spotený od strachu priamo z americkej ambasády, kde dostal striktný pokyn, že žiadne také, a náš minister či skôr miništrant poslušne zrazil podpätky a hádam aj zaaportoval.
Po včerajšej špekulácii bývalého šéfa českej diplomacie Lubomíra Zaorálka, že Donald Trump by mohol vo februári prísť na Slovensko (nebudem sa k nej podrobnejšie vyjadrovať, lebo presne viem, kde vznikla, ako vznikla a pozerám sa s úsmevom na to, ako si už žije vlastným životom), by Ivan Korčok snáď rád vzal svoje slová o bezvýznamnosti Slovenska späť a interpretoval by ich ako silvestrovský žartík. Ale to sa už nedá, a tak znova zaútočil ešte absurdnejším spôsobom. Zakvílil, že „pán Zaorálek je známy svojím obdivom k slovenskému premiérovi“ (prvá hlúposť, Zaorálek mal vždy bližšie skôr k Petrovi Weissovi a ak niekto kedysi Fica obdivoval, tak to bol skôr jeho servilný štátny tajomník Ivan Korčok). Rozčúlil sa, že zasa sa dozvedáme o aktivitách slovenského premiéra od zahraničného politika (povedzte mi, čo je to za diplomata, ak nerozumie tomu, že kým nie je dohodnuté všetko a najmä kým Donald Trump nie je inaugurovaný, predseda vlády nemá dôvod ani oprávnenie informovať verejnosť). No a napokon na Roberta Fica vyletel, že počas nedávneho telefonického rozhovoru s Trumpom sa ani nepokúšal obhajovať slovenské záujmy… A to on odkiaľ vie? Bol vari pri tom? Viete, viackrát som upozornil na to, že Fico už neraz preukázal schopnosť hovoriť so zahraničnými partnermi (vrátane ruského prezidenta Putina) veľmi tvrdo, ako rovný s rovným, k čomu sa slizký a submisívny Korčok nikdy ani len nepriblížil.
A na záver Ivan Korčok zopakoval mimo akejkoľvek logiky vyplývajúcej zo spomínanej správy, že „Ficova vláda zrádza naše záujmy“. No možno ich – záujmy piatej kolóny – ale záujmy Slovenskej republiky v žiadnom prípade. Ale takto to dostal napísané, tak to podľa pravidiel propagandy musí opakovať – rovnako ako „Ficova drahota“, tak aj „vlastizrada“, hoci by nám mohol vysvetliť, čím by bolo stretnutie s najmocnejším mužom západného sveta vlastizradné… Korčok nám dnes jednoducho predviedol, ako funguje súčasná opozícia. Jej cieľom je vytvárať destabilizáciu, chaos a všetko za každú cenu podrobovať nemilosrdnej kritike. Nemusíte sa vyznať v zahraničnej politike, aby ste videli, aká je Korčokova kritika nezmyselná a samoúčelná. On sám neverí tomu čo hovorí, tie demagogické bludy sú určené pre jeho slaboduché publikum, ktoré (hoci sa vyvyšuje nad voličov vládnej koalície) mu už zožerie naozaj hocičo. Dobrá správa pre Slovensko je skrátka zlou správou pre opozíciu. Preto jej úlohou nie je podieľať sa na spoločnom úspechu, ale za každú cenu ho spochybniť. Aj vtedy, keď to bude vyznievať mimoriadne trápne ako v tomto prípade.
Zúfalstvo opozície je tragikomické. Nedokáže vygenerovať ani jednu kľúčovú tému, ktorá by bola pre Slovensko dôležitá a určujúca. Namiesto toho zamestnáva verejnosť bulvárnymi otázkami, kde trávi premiér dovolenku. Kým slúžil Korčok Ficovi, bol z neho obratný diplomat. Teraz je z neho iba demagogický politik, ktorý nevie, čím zaujať, a tak len spolu s maršalom Naďom a prezidentom Rizmanom prešľapujú na námestiach a dúfajú, že sa ich výkriky do tmy zvrhnú na gruzínsky scenár. Ani len na to nemajú.