Pred 300 rokmi, 8. februára 1725, zomrel v Petrohrade jeden z najväčších a najpozoruhodnejších ruských panovníkov, reformátor a modernizátor Ruskej ríše, ktorý ju zaradil medzi skutočné veľmoci, Peter I. Veľký. Meno tohto muža spája s Bratislavou niekoľko príhod. (facebook.com)
Keď mladý cár vyrastal, spočiatku vedel len po nemecky a len s námahou sa učil po rusky a po francúzsky. Ako 13-ročný sa zapísal do Preobraženského pluku, a namiesto toho, aby prevzal funkciu veliteľa, nedovolil, aby sa medzi ním a ostatnými rozlišovalo a prešiel si všetkými úlohami. A tak držal stráž dňom i nocou, spal v tom istom stane s obyčajnými vojakmi a jedol tú istú stravu. Ako však vyrastal, jeho „hry na vojakov“ boli čoraz dômyselnejšie. Rozhodol sa pripraviť svoju armádu na veľké úlohy a v rámci výcviku vojenskej stratégie dal v roku 1685 postaviť pevnosť z dreva a hliny s vlastnou posádkou, úradmi a dokonca kráľom a nazval ju „Prešporok“. 13-ročný cár sa spočiatku hral, že prešporského kráľa poslúcha, ale čoskoro sa rozhodol jeho mesto dobyť. Ostreľoval Prešporok z diel, ale nikdy ho neobsadil.
V skutočnosti navštívil Bratislavu v júni 1698 s výlučne mierovými úmyslami. Odskočil si sem z Viedne a podobne ako kedysi Matej Korvín a neskôr Jozef II., cestoval inkognito. Dozvedel sa totiž, že Prešporok má prosperujúci lodiarsky cech so 400-ročnou tradíciou a lodenice, v ktorých vyrábali lode pre cisársku dunajskú flotilu. Cár sa zaujímal nielen o kúpu lodí, ale aj o kvalitné drevené mosty cez Dunaj. Loď s Petrom Veľkým na palube pristála v Bratislave 18. júna 1698. Vtedy bol prístav pod hradom. Ruského cára sprevádzali najbližší spolupracovníci admirál Lafort a generál Golovin. Jeho hostiteľ dedičný župan a kapitán hradnej posádky gróf Ján Pálffy ho ubytoval priamo na Bratislavskom hrade. Cár sa tu zdržal tri dni a počas tohto pobytu pravdepodobne absolvoval aj poľovačku na diviakov pri Stupave. Majstrovstvo lodiarov v Bratislave Petra Veľkého natoľko zaujalo, že pozval štyroch lodných majstrov na svoj cársky dvor, ktorí s ním aj odcestovali domov. O päť rokov založil mesto Petrohrad…
Spomienkou na túto udalosť bolo odhalenie pamätnej tabule na budove Slovenského národného múzea v roku 2014. Na slávnostnom ceremoniáli sa zúčastnil aj svetoznámy ruský oskarový režisér Nikita Michalkov. Škoda, že naši tupí novinári nedokázali využiť túto príležitosť na hlbší rozhovor a otravovali ho iba nemiestnymi poznámkami, a tak na primitívnu otázku Ľuby Lesnej, prečo vo svojom príhovore nespomenul okupáciu ČSSR z roku 1968, odpovedal stroho: „Nie som politik.“
Peter Veľký bol krutý, ale osvietený panovník, ktorý Rusko europeizoval. Pripomína nám, že Európa a Rusko sa napriek všetkým historickým turbulenciám navzájom potrebujú. Alebo ako to vyslovil Vladimír Mináč: „Radšej silné Rusko ako slabé, radšej slabé Rusko ako žiadne.“
Dodajme už len, že tento portrét ruského imperátora Petra I. Veľkého namaľoval slávny barokový maliar, rodák z Pezinka, Ján Kupecký, počas cárovho pobytu v Karlových Varoch v roku 1711. Cár si ho osobitne vyžiadal a hoci sa maliar spočiatku zdráhal ponuku prijať, napokon sa spriatelili. Obaja sa vraj rozprávali po česky. Peter Veľký bol s jeho prácou maximálne spokojný, čo prejavil nielen výškou honoráru, ale aj tým, že dal portrét poslať do Petrohradu, aby podľa neho razili jeho mince. Cár mu dokonca ponúkol, aby vstúpil do jeho služieb, čo Ján Kupecký odmietol.
