Právnická fakulta Univerzity Komenského sa stala terčom kritiky a pobúrenia LGBTQ+ komunity, aktivistov a viacerých progresívnych médií. Dôvod: fakulta spoluorganizuje esejistickú súťaž o registrovaných partnerstvách a konzervatívnej odpovedi na rozsudky ESĽP. Dekan fakulty Eduard Burda vysvetľuje, čo sa stalo a prečo sú v akademickej diskusii dôležité aj konzervatívne názory. (standard.sk)
Koncom minulého týždňa rozvírilo diskusiu na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale aj mimo nej, zverejnenie informácie o organizácii prvého ročníka esejistickej súťaže sv. Tomáša Morusa v morálnej, politickej a právnej teórii pre študentov univerzít, mladých absolventov a akademikov do 30 rokov. Témou sú: „Registrované partnerstvá na Európskom súde pre ľudské práva: možnosti (a limity) konzervatívnej odpovede na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (Fedotova, Buhuceanu).“ Súťaž fakulta spoluorganizuje s Inštitútom Ladislava Hanusa a Nadáciou Fides et Ratio.
Ide v podstate o zamýšľanie sa nad rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorých posolstvo je zhruba také, že zmluvné štáty Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by mali párom rovnakého pohlavia umožniť uzavrieť nejakú formu životného partnerstva.
Prečo to tak rozvírilo diskusiu?
Žiaľ, musím priznať, že sme sa v tejto súvislosti dopustili veľkej chyby, keď sa nám nedopatrením podarilo informáciu o súťaži zverejniť v deň výročia tragického nenávistného teroristického útoku pred barom Tepláreň. Toto načasovanie vôbec nebolo úmyselné, neskrýva sa za ním žiaden odkaz ani symbol. Načasovanie ma veľmi mrzí a za to som sa aj ospravedlnil.
Iná otázka je však už samotná súťaž, za ktorou pevne stojím a vysvetlím prečo.
Diskusia o kultúrnych otázkach v poslednom období na celospoločenskej úrovni naberá na obrátkach a vyostruje sa. Aj keď ich riešenie je skôr svetonázorové a následne politické, v konečnom dôsledku sa bude realizovať prostredníctvom práva, od ktorého drobných odtieňov závisí celkový dopad riešenia na spoločnosť vrátane toho, či bude podľa možností viac spoločnosť stmeľovať alebo rozdeľovať. Preto sme sa rozhodli, že pred týmito otázkami nebudeme zatvárať oči, ale ponecháme priestor na ich výskum z viacerých uhlov pohľadu, presne v súlade s akademickými právami a slobodami.
O výskume na Právnickej fakulte UK zameranom na problematiku postavenia transrodových ľudí sa už na stránkach Štandardu nedávno písalo a aj ja som mu venoval samostatný komentár. Minulý rok sme zároveň organizovali dve verejné diskusie medzi zástupcami konzervatívneho a liberálneho spektra. Tá prvá podľa mňa zaznamenala slušný pozitívny ohlas, tá druhá sa neuskutočnila, pretože zástupcovia liberálneho spektra tesne pred diskusiou zrušili svoju účasť.