V priebehu dvoch decembrových týždňov sa Denník N dvakrát výrazne venoval škandalizovaniu významných predstaviteľov Univerzity Komenského v Bratislave. (standard.sk)
Najskôr išlo o rektora UK profesora Mareka Števčeka a následne dekana Prírodovedeckej fakulty UK profesora Petra Fedora. Nie, nič neukradli, ani nič manažérsky nepokazili. Ale z pohľadu progresívnej ideológie sa dopustili jedného z najťažších „zločinov“, nerešpektovali cancel culture (kultúru rušenia, prípadne mazania) a rozhodli sa normálnym spôsobom komunikovať s ľuďmi, ktorých zjavne Denník N nepovažuje za svoje idoly.
Jeden tak spravil súkromne, so zverejnením fotografie na sociálnych sieťach, druhý pracovne.
Memorandum Prírodovedeckej fakulty UK a Ministerstva životného prostredia SR
To druhé je vec, ktorá by bola pred piatimi rokmi úplne normálna, ba dokonca veľmi žiadaná. Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského profesor Peter Fedor podpísal za fakultu memorandum o spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, pochopiteľne reprezentovaného ministrom Tomášom Tarabom.
A za toto sa na Petra Fedora zniesla vlna kritiky.
Nič viac. Toto stačí.
Veď ako si dovoľuje spolupracovať s ministrom, ktorého časť verejnosti, áno aj časť odbornej verejnosti, a samozrejme značná časť politického spektra (vrátane mimovládiek, ktoré sa tvária, že sú od politikov nezávislé), nenávidí a bude ho hejtovať za čokoľvek, čo urobí?!
A ako si dekan fakulty dovolí sa k tejto vlne nepripojiť? Ako si dovolí spolupracovať a možno aj niektoré z odborných námietok k plánom ministerstva skorigovať do všeobecne prijateľnej podoby? Veď o čo ide, odborne veci doriešiť, alebo apriori označiť celú prácu ministerstva za zlú, pretože to politicky vyhovuje? Aj subjektom, ktoré nie sú politici alebo politické strany.
Absurdné.
Dekan Fedor konal jednoznačne správne, keď podpísal s ministrom Tarabom Memorandum o spolupráci. Na jeho mieste by som konal rovnako a to z troch dôvodov.
Po prvé, minister Taraba je legitímnym ministrom životného prostredia, ktorý bol kreovaný demokratickými právnymi prostriedkami a vzišiel z riadnych demokratických volieb. Preto jeho nerešpektovanie alebo ignorácia je nerešpektovaním samotných demokratických princípov. Či sa to komu páči alebo nie.
A k tomu ešte jedna provokačná otázka. Vážne si niekto predstavuje, že by sme mali veriť tomu, že minister Taraba robí všetko zle?
Po druhé, zákon o vysokých školách stanovuje pre vysoké školy viaceré úlohy a okrem vzdelávacej a vedecko-výskumnej, je to aj, citujem: „Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie… spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a s ustanovizňami z oblasti kultúry a hospodárskeho života“. Takže úlohou vysokých škôl je aj prispievať k praktickým riešeniam rôznych oblastí života, inak povedané, byť užitočnými pre spoločnosť a pre štát. Toto je mimochodom to, o čom sa dlhé roky rozpráva, že by malo ísť do popredia ako úloha vysokých škôl a väčšina vysokých škôl to aj reálne robí.
Po tretie, spolupracovať pri riešení rôznych úloh a problémov je predsa normálne, aj keď sa nemusíme vo všetkom zhodnúť.
Uvediem príklad.
Ako dekan Právnickej fakulty UK som sa v mnohých otázkach nezhodol s jednou (v tomto článku) nemenovanou nedávnou ministerkou spravodlivosti, čo som často aj verejne komunikoval. Nie preto, aby som jej robil zle, ale preto, že som považoval za potrebné poukazovať aj na iný odborný názor, ktorý mimochodom, bol častokrát v právnej praxi väčšinový.
Nikdy by mi však nenapadlo akokoľvek hatiť akúkoľvek odbornú spoluprácu medzi fakultou a ministerstvom.