Mier, mier, mier / ako hajzel papier – päťdesiat rokov staré dvojveršie Egona Bondyho možno vystihuje, prečo je dnes v našom priestore také ťažké hovoriť o riziku svetovej vojny medzi Západom a Ruskom. Ešte sa vyrovnávame s normalizáciou a dôležitejšie ako rok 2024 sú pre nás roky 1968 – 1989. Túžba po mieri je u nás doteraz zdiskreditovaná komunistickou propagandou. (standard.sk)
A čo sa medzitým deje na Ukrajine? Pomyselný rusko-americký front týždeň čo týždeň prináša nejaký posun v tom, čo je možné: ostatnú nedeľu to bol ukrajinský útok americkou balistickou raketou ATACMS v Sevastopole, pri ktorom boli zabití štyria ľudia a zranených okolo 150 civilistov.
Sevastopol je prístav ruského vojenského námorníctva a tiež jeden zo symbolov Krymu, ktorý je pre Rusov symbolom letnej dovolenky a bezstarostnosti. Teraz môžeme uzatvárať stávky, ako ľahko sa cez to prenesú. V každom prípade, anektovali štyri oblasti východnej Ukrajine a časť z nich ešte ani nedobyli.