Zatiaľ čo Bidenov Biely dom stále schvaľuje posledné balíky vojenskej pomoci pre Ukrajinu, začíname sa aj z mainstreamových médií dozvedať o nízkej popularite Zelenského v krajine a zlej situácii ukrajinskej armády. (standard.sk)
V medziobdobí medzi Trumpovým víťazstvom a jeho inauguráciou sa geopolitika akoby rozbehla. Rusko-ukrajinská vojna, ktorá má priamy vplyv na situáciu v strednej Európe, smeruje k rokovaniam. Bidenov Biely dom stále schvaľuje posledné balíky vojenskej pomoci (posledný za 930 miliónov dolárov) a pritom apeluje na Ukrajincov, aby do boja nasadili mužov z ročníkov 1999 až 2006. Mladí ľudia boli doteraz od odvodov oslobodení. O situácii na Ukrajine hovorí sociológ Volodymyr Iščenko, ktorý vyučuje na Slobodnej univerzite v Berlíne a o situácii vo svojej vlasti hovorí nezvyčajne otvorene.
Začnime v súčasnosti pálčivou otázkou brannej povinnosti. Na sieťach sa objavuje čoraz viac videí, na ktorých verbovači chytajú mužov na ulici a násilím ich strkajú do antonov. Sú tieto videá reprezentatívne alebo nie?
Sú reprezentatívne. Drvivá väčšina vojakov na fronte sa nehlási dobrovoľne. Približne posledné dva roky tvorili väčšinu armády branci. Dobrovoľníkov je teraz zanedbateľné množstvo. V prvých mesiacoch vojny ich bolo veľa, potom ich prílev jednoducho ustal. Čím dlhšie vojna trvá, tým viac slúži mužov, ktorí boli odvedení násilne.
Spomeniem jeden takýto ukazovateľ nálad: úrady požiadali mužov v odvodovom veku od 18 do 60 rokov, aby aktualizovali svoje kontaktné údaje pre potreby vojenskej správy. Úrady chceli odvody trochu zefektívniť namiesto chytania ľudí na ulici, s upozornením, že tí, ktorí svoje kontaktné údaje neaktualizujú, budú tvrdo pokutovaní. A ak pokutu nezaplatia, môžu očakávať komplikácie v práci, v každodennom živote. Väčšina mužov, ktorí do toho spadajú, však svoje údaje neaktualizovala. Pravdepodobne to svedčí o tom, že ľudia nechcú obetovať svoj život pre štát.