Maďarský premiér Orbán to krátko pred samitom NATO roztočil opačným smerom. Obehol Ukrajinu, Rusko a Čínu s ambíciou presadiť mierový plán. Nakoniec sa po rýchlom východnom turné hlási vo Washingtone, kde sa v utorok začína samit Aliancie. O ten však v Orbánovej hre nejde. Mieri vyššie. (standard.sk)
Orbánovi treba uznať, že mu nechýba odvaha. S Ruskom rokoval v čase, keď čokoľvek podobné západní lídri považujú za tabu. Témou dňa majú byť predsa samit NATO v Spojených štátoch a vojenská podpora Ukrajiny. Nie rokovania s Rusmi a Číňanmi.
Orbána už počas cesty mierne napomenuli aj v NATO, aj v EÚ. Opakovali, že nezastupuje Západ ani Európu.
Formálne to sedí. Orbán je so svojimi plánmi politicky izolovaný. Zastupoval len Maďarsko.
Reálne to však vôbec nie je také čierno-biele, ako to vyzerá. Orbánovská „alternatívna politika“ má celkom slušnú šancu uspieť. Jej podpora rastie aj v Európe, aj v Spojených štátoch.
Orbán musí vedieť, že dnes nemá šancu otočiť západnú politiku a presadiť mierové rokovania o Ukrajine. O niečo zaujímavejšie to však môže vyzerať zajtra… Presnejšie: v novembri, po voľbách v Spojených štátoch.
Hlavným cieľom Orbána je presadiť zmeny v európskej politike. V tom sa mu začína dariť. Založil alianciu Patrioti pre Európu. Pôvodne v nej bol len s Babišom a rakúskymi slobodnými. Po týždni je však všetko inak. Do Orbánovho bloku národných strán sa hromadne hlásia posily z ďalších krajín.
Patrioti pre Európu môžu byť silnou frakciou v Európskom parlamente. Strany tejto aliancie zas môžu mať čoraz väčší vplyv vo viacerých národných štátoch Únie: v Taliansku, Francúzsku, Holandsku…
Samozrejme, ani to ešte nebude stačiť na otáčanie kurzu európskej politiky. Kľúč k zmene je väčší. A zároveň jednoduchší.
Sú ním Spojené štáty.
Ak v novembri Bidenovi progresívci padnú a presadí sa Trumpov tím, staré nastavenie americkej a západnej politiky bude pod tlakom. A tým bude automaticky pod tlakom aj stará európska politika.
Nie, Spojené štáty ani v prípade Trumpovho víťazstva nečaká prudký obrat. Američania ostanú protiruskí. Čaká ich však korigovanie kurzu – menej aktivizmu, viac realizmu. A špeciálne ich čaká korigovanie kurzu v prístupe k Európe a Ukrajine.
Dôvod: politika globalistov a progresívcov v štýle „všetko alebo nič“ je neudržateľná. Ich sny zo začiatku milénia o globálnej hegemónii Spojených štátov sa rozpadli na viacerých frontoch. Fukuyamovský Koniec dejín postavený na všeobecnom nástupe liberálnej demokracie sa nekoná. Univerzálny svetový poriadok vedený Američanmi sa nepresadil. Ani politicky, ani vojensky a nakoniec ani kultúrne – dúhový progresivizmus je pre väčšinu sveta komické nedorozumenie. A paródia na „slobodný svet“.