V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o poplachu z nového ministra vnútra, ktorý udrel rivalov na najcitlivejšom mieste; o last-minute intrigách okolo čurillovcov; o tichom obrate Západu pri ukrajinskej vojne a o tom, ako musel Facebook priznať farbu: nepotrebuje naše peniaze, potrebuje prístup k nášmu súkromiu. (standard.sk)
1. Alarm v opozícii
Smer by mohol byť po tomto týždni trochu urazený. Už nie je na prvom mieste démonov a nepriateľov pokroku. Hlavným terčom pobúrenia a krížovej paľby je minister vnútra Eštok z Hlasu.
Progresívci sa rozbehli do jeho odvolávania (ukázalo sa, že predčasne, vláda ešte nezískala dôveru parlamentu). Nahnevaná SaS na Eštoka podala trestné oznámenie. Opozícia narýchlo spája sily a nijako neskrýva, že je z ministra vnútra vydesená do straty príčetnosti.
Dôvod: Eštok udrel na jedného z najsilnejších politických hráčov. Na čurillovcov z NAKA a ich ochrancov z inšpekcie (Juhás). Opozícia tým stráca svoju osvedčenú zbraň.
Treba však dodať, že minister vnútra neurobil nič neobvyklé ani radikálne. Výmeny vo vedení polície sú bežné po každých voľbách. Postarali sa o to aj nové pravidlá, ktoré v roku 2021 presadili Matovič s Mikulcom, aby posilnili právomoci ministra vnútra. Matovič a Mikulec sa totiž v roku 2021 nazdávali, že budú vládnuť aj po ďalších voľbách…
Pokiaľ ide o čurillovcov, Hlas dva roky tvrdil, že ich treba dočasne odstaviť, kým sú trestne stíhaní za manipulácie vo vyšetrovaní. Eštok urobil iba to, čo sľuboval pred voľbami. A čo by v podobnej situácii urobil akýkoľvek nový minister.
Poplach v opozícii z Eštoka a Hlasu má zjavne aj druhý a hlbší dôvod: rozpor medzi romantickými očakávaniami a tvrdou realitou, ktorá tieto očakávania vysmiala.
Progresívci a SaS predsa pôvodne rátali s tým, že Hlas a jeho tím nebudú hlavným démonom, ale hlavným spojencom. Partnerom v progresívnej vláde. Pellegriniho si pred voľbami vyfarbovali ako novú posilu v širokej koalícii.
Vydržalo im to aj po voľbách. Hlas mal byť podľa predstáv PS a SaS dokonca premiérskou stranou. Verili tomu, že Pellegrini takúto veľkorysú ponuku nedokáže odmietnuť. V tíme PS pár dní brali novú vládu progresívcov s Hlasom ako hotovú vec.
Jedinou zásadnou podmienkou progresívcov bolo to, že Hlas nebude meniť nastavenie v polícii. „Naši ľudia“ okolo Hamrana, Juhása a čurillovcov mali pokračovať.
Hlas sa mal v novej progresívnej koalícii rehabilitovať – a politicky prevychovať. Projekcie progresívcov vyzerali tak, že Pellegriniho a jeho ľudí si budú modelovať partneri. A progresívne médiá. Ako si ku koncu vlády Obyčajných modelovali „lídra“ z plastelíny menom Heger…
Nakoniec bolo všetko inak. V opozícii zažili dva šoky.