V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o konflikte medzi ukrajinským prezidentom Zelenským a generálom Zalužným, ktorý odmietal dohodu o odchode, no napokon končí; o Ficovej koalícii, ktorá motorovou pílou cháni oligarchov; o bláznivých nápadoch trestať novinára Tuckera Carlsona za to, že sa rozprával s Putinom a o čudných zoznamoch „vnútorných nepriateľov“ v radoch Európanov, ktoré financujú Sorosove organizácie. (standard.sk)
1. Generál
V zákulisí najvyššej ukrajinskej politiky sa udiali zvláštne veci. Spory medzi prezidentom Zelenským a generálom Zalužným už pred mesiacom smerovali k odvolaniu vrchného veliteľa ozbrojených síl.
Generál Zalužnyj totiž odmietal vykonávať prepálené zámery politického vedenia na veľkú protiofenzívu. S argumetom, že vrhanie ukrajinských vojakov na opevenené pozície Rusov by viedlo k veľkým stratám na strane Ukrajiny.
Zalužnyj najnovšie žiadal aj to, aby sa ukrajiské sily stiahli z Avdijivky, pretože ďalšie boje sú pre vyčerpanú ukrajinskú armádu neúnosné. Prezident Zelenskyj to však odmietol a osobne vycestoval priamo na frontovú líniu, aby Zalužného plány zablokoval. Podobné spory mali Zalužnyj a Zelenskyj aj minulý rok pri bojoch o Bachmut. Generál proti vôli prezidenta presadzoval ústup z Bachmutu, pretože predlžovanie bojov by podľa neho viedlo k vykrvácaniu elitných ukrajinských jednotiek.
Vojenské velenie sa zameriavalo na dlhodobú obrannú stratégiu. Naopak, prezident Zelenskyj zúfalo potreboval výsledky. Politické výsledky. Aj za cenu masívnych strát ukrajinských vojakov. Vojenské straty občas môžu znamenať politické zisky. Čomu veliteľ Zalužnyj, mierne povedané, odmietal porozumieť.
Nijaké výsledky, ktoré potreboval Zelenskyj, však neprišli. Vojenská stratégia západných jastrabov sa ukázala ako chybná a pre Ukrajinu zničujúca.
Zelenskyj to už musel tušiť, no odmieta si to otvorene priznať. A tých, ktorí na to nahlas upozorňujú, sa rozhodol umlčať a nahradiť lojálnešími pešiakmi.
Zdroje z Kyjeva tvrdili, že Zelenskyj sa rozhodol zakročiť proti Zalužnému už pred týždňom. Ponúkol mu post veľvyslanca. Inými slovami, generál mal pod tlakom pristúpiť na dohodu o odchode. Aj z funkcie, aj z krajiny…
Lenže – Zalužnyj dohodu so Zelenským pred týždňom odmietol.
Nasledovali správy, že prezident generála odvolá do konca minulého týždňa. Informovali o tom Spojené štáty, ktoré odkázali, že k rozhodnutiam ukrajinského vedenia nemajú námietky.
Krátko na to generál Zalužnyj demonštroval silu. Už nie medzi štyrmi očami. Verejne. Stretol sa s vodcom Pravého sektora, ktorý má na Ukrajine silný vojenský aj politický vplyv. Výsledkom bola spoločná fotografia zverejnená na sociálnych sieťach – v pozadí s obrazom Banderu a vlajkou banderovcov. Na strane Zalužného stála aj veľká časť vojenských a politických elít a časť vedenia ministerstva obrany.
Plány prezidenta na rýchle odstavenie generála Zalužného uviazli. Zalužnyj ustúpil a akceptoval odvolanie až vo štvrtok. Po mesiacoch sporov s prezidentom a po zaseknutom pokuse o jeho odstavenie.
Potvrdilo sa tým, že prezident Zelenskyj nemá také dominantné postavenie, aké by potreboval na prelamovanie vnútorných konflitkov silou. Dôvod: moc prezidenta Zelenského opretého o západných spojencov vädne. A naopak, vplyv Zalužného opretého o domácich nacionalistov mohutne narástol.
Generál má mimoriadne silné postavenie v ukrajinskej armáde. Popritom má širokú politickú podporu – od opozície až po spojencov Zelenského. A nakoniec: Zalužnyj má takmer absolútnu podporu verejnosti. Podľa najnovších prieskumov za ním stojí 88 percent ľudí. Jeho verejná podpora je výrazne vyššia než upadajúca podpora Zelenského (tá je na úrovni 62 percent).
Podľa niektorých expertov môžu konflikty medzi politickým a vojenským vedením Ukrajiny prerásť do hlbšej krízy. Bolo by to celkom prirodzené. Tlak západných spojencov na protiofenzívu a vytlačenie Rusov z Ukrajiny nevedie k sľubovaným cieľom. A to je len veľmi jemne povedané. Skutočnosť je taká, že stratégia NATO – vyzbrojovať Ukrajinu, pokračovať v bojoch a vytláčať Rusko – kompletne zlyhala. A k Ukrajine bola nesmierne cynická.
Rozhodnutie nepristúpiť na nijaké rokovania s Ruskom o mierovej dohode (marec 2022) prinieslo desiatky tisíc mŕtvych, stratu ďalších ukrajinských území, milióny utečencov, hlboký hospodársky prepad a kolaps Ukrajiny ako suverénneho štátu. Ukrajina už nie je suverénna ani politicky, ani finančne. Plní len úlohu krvavého bojiska v hybridnej vojne NATO – Rusko. A v plnom rozsahu je odkázaná na finančné injekcie z EÚ a Spojených štátov. Bez nich by okamžite skolabovala.
Situáciu pomerne presne vystihol ukrajinský diplomat Andrij Melnyk.