Niekedy mám dojem, že „európski lídri“ sú, ako hovoria východniari, kus iní. Žijú vo virtuálnom svete a nenechajú sa vyrušovať realitou. (facebook.com)
Britský premiér po videokonferencii „vojenskej koalície ochotných“ tvrdí, že Putina treba donútiť, aby začal rokovať. Narážal na to, že Rusko musí prijať návrh na dočasné prímerie. A musí to vraj urobiť tak, ako to požaduje Macron: bezpodmienečne.
Vojvodcom z videokonferencie asi ušla jedna podstatná vec. Časy, keď sa ignorovali ruské pripomienky a podmienky, sa skončili.
A ušlo im aj to, že ich frázy o rokovaniach sa vylučujú s výzvou na to, aby Rusko prijalo návrh prímeria bez akýchkoľvek podmienok.
Na dohody – aj na dohody o prímerí – treba vždy dvoch. Také sú pravidlá.
V tomto prípade sa však pravidlá obchádzajú. O rozsahu a podmienkach prímeria rokovali Ukrajina a Spojené štáty. S Rusmi sa nerokovalo, len sa im oznámili „závery“. Najskôr cez médiá, potom cez Trumpovho poradcu.
Putin na návrh zareagoval celkom prirodzene: najskôr rokovania o prímerí, potom dohody o prímerí. Rusko žiada záruky, že prímerie povedie k mierovým rokovaniam, nie k prezbrojeniu Ukrajiny do nových bojov. Američania na ďalšie rozhovory čiastočne pristúpili.
Európa nie. Žiada bezpodmienečný súhlas Ruska s návrhmi Ukrajiny. A chystá „koalíciu ochotných“, ktorá pritvrdí a časom na Ukrajinu pošle vojakov.
Z hry o prímerie je zatiaľ známe len toto:
– Ukrajina chce okamžité prímerie na 30 dní (pochopiteľne, keďže Rusko vojensky postupuje aj v Kursku, aj na Donbase)
– rokovania o širšej mierovej dohode sú zatiaľ neschodné, na Ukrajine totiž stále platí zákon o zákaze rokovaní s Ruskom
– hodinu po návrhu na prímerie Američania obnovili dodávky zbraní pre Ukrajinu
– dva dni na to Európa oznámila, že zvýši vyzbrojovanie Ukrajiny v objeme desiatok miliárd eur a Rusom odkazuje, čo všetko musia – a bez podmienok.
Zvláštna podoba „rokovaní“. Zvláštna podoba „dohôd“. A veľmi zvláštna podoba „prímeria“, všakže…
Dobrou správou je, že nová americká vláda už nie je aktivistická, ale pragmatická. Je pripravená pokračovať v rokovaniach. Aj s Ukrajincami, aj s Rusmi. Inak sa k mieru v Európe nedopracujeme. Američania už zrejme pritlačili na Zelenského, aby určil, kto by mohol viesť za Ukrajinu prípadné mierové rokovania.
Pokiaľ ide o európskych „lídrov“ typu Starmer a Macron s ich bojovými videokonferenciami, tí sa sami oberajú o to, aby boli relevantní. Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 kopili jeden omyl za druhým. A neuhnú.
Budú, ako vraví Starmer, ďalej kolektívne tlačiť. Hm… Nech teda tlačia. Čo kolektívne vytlačia, to rozpisovať nebudem.