Plány prezidentky Čaputovej na výmenu vlády nie sú nové. Objavili sa krátko po tom, čo Heger prestúpil do strany Demokrati, ktorá berie časť voličov progresívcom. Dnes, po odchode ministrov Vlčana a následne aj Káčera, je rozhodnutie o novej vláde takmer isté. (standard.sk)
Hneď na úvod treba zdôrazniť, že vymenovanie úradníckej vlády nemá šancu vyriešiť jadro problému – rozklad parlamentnej väčšiny. Vláda bez väčšiny v parlamente nedokáže pracovať.
Platí to o Hegerovej vláde. A bude to platiť aj o prípadnej Čaputovej vláde.
Napriek tomu platí, že výmena vlády je v tejto fáze viac-menej nevyhunutná. Dôvody nie sú ústavné ani vecné, ale čisto politické.
A sčasti aj volebné.
Prvým dôvodom je holý fakt, že odvolaná Hegerova vláda sa rozpadla. Existuje len nominálne, nie reálne. Po odchode ministrov Matoviča a Lengvarského sa vzdal funkcie aj minister Vlčan. Pretože jeho firma si načapovala z verejných peňazí do vrecka 1,5 milióna eur.
Po Vlčanovi mal nôž na krku okamžite aj minister Budaj. Za to, že nesie politickú zodpovednosť za vykrmovanie Vlčanovej firmy. Nech je to akokoľvek legálne, voláme to klientelizmus. A práve proti tomuto hriechu – vraj – vláda bojuje.
Už tento stupeň rozkladu by stačil na to, aby prezidentka začala konať.
Kto pri tejto téme ešte stále váhal, toho muselo v piatok doraziť náhle rozhodnutie ministra Káčera, že končí aj on. Pre Prezidentskú kanceláriu to musel byť posledný a dostatočne úderný signál, že treba ukončiť trápenie a vymenovať novú vládu. A to z toho prostého dôvodu, že tá Hegerova exspirovala. Neunesie ani len dočasné poverenie…
Ťah Káčera – alebo presnejšie ťah Káčerom – trochu pripomína ťah Kolíkovou v marci 2021, keď sa stupňovali tlaky na odchod premiéra Matoviča. Figuríny blízke prezidentke, ktorá žiadala výmenu Matoviča, jedna po druhej povyskakovali z vlády. Aj Kolíková. A potom usúdili, že vládu treba vymeniť, lebo sa rozliala.
Káčera môžeme upodozrievať, že jeho úloha v tejto hre bola podobná. Mal prispieť k tlaku na výmenu Hegerovej vlády. A hrať hru prezidentky Čaputovej.
Iste, Káčer by tým na prvý pohľad išiel proti vlastnej vláde aj vlastnej strane, lenže toto by platilo len v prípade normálnych okolností. A tie tu dnes nemáme. Strana Demokrati, do ktorej boli pokusne inštalovaní Heger s Káčerom, sa utopila. Má tri percentá. A po masívnej kampani by mohla mať 4,5. Nič pre kariérneho atlantistu a diplomata typu Káčer.
Lojalita voči Čaputovej sa dnes ukazuje ako lepšia voľba než lojalita voči experimentálnej skupine s logom Demokrati. Alebo voči premiérovi, ktorý zlyhal vo vláde aj v strane. A aktuálne je na odstrel.
Žoldnier Káčer zjavne pochopil svoju úlohu. A stroskotancov zo súboru Demokrati podrazil. Tí asi prídu o svoje najcennejšie aktíva – o vládu. A jej používanie na prezentáciu a volebnú kampaň.