V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o únikoch dokumentov amerických tajných služieb, ktoré protirečia bojovým heslám propagandy, o zmene ukrajinského postoja ku Krymu (pomerne realistickej), o Macronovej vízii „suverenity Európy“ a o odsúdení dezertéra Kažimíra. (standard.sk)
1. V zajatí propagandy
Rozsiahly únik dokumentov amerických tajných služieb vyzerá ako informačná katastrofa. Ukazuje na dramatický rozpor medzi vojnovou propagandou a realitou.
Bezpečnostné služby vo svojich správach priznali holú pravdu: vyčerpaná Ukrajina už nemá sily na to, aby si v protiofenzíve zabezpečila väčšie územné zisky. Nepomáha masívne vyzbrojovanie ani nasadenie vojenských špecialistov z krajín NATO priamo na ukrajinskom území (aj o tom hovoria dokumenty). Ukrajina má veľké straty, slabo vycvičených vojakov, nedostatok záloh, neudržateľnú spotrebu munície a zbraní.
Realisti zo západnej spravodajskej komunity na to upozorňujú už rok. Vojenské riešenie – definitívna porážka Ruska s jeho jadrovým arzenálom – je nemožné. Stupňovanie konfliktu a jeho kŕmenie zbraňami len zvyšuje straty. Nie šance na vojenské vyriešenie konfliktu.
Propaganda však rok hlása pravý opak. Hrdinskí Ukrajinci vraj získajú naspäť všetky územia vrátane Krymu a vybojujú mier.
Tento rozpor medzi aktivistickým prístupom (propagandou) a pravdou je asi najväčším problémom vojny na Ukrajine. Živí krvavý konflikt a rozvrat v Európe – a odsúva riešenie. To riešenie, ktoré nemôže byť čisto vojenské. Silové.
Ukrajina a Západ mali celý čas prevahu len na fronte informačnej vojny. Nie na bojisku, kde krok po kroku postupujú ruské sily. Navyše, mytológia, ktorú produkujú aktivisti, funguje len krátkodobo. Pravda a realita skôr či neskôr vždy prevážia.
Ak niekde virtuálna realita nikdy nemôže prevalcovať tú fyzickú, tak práve vo vojne.
Malý príklad: Denník Times na základe uniknutých tajných správ priznáva, že Záporožskú jadrovú elektráreň bombardovali Ukrajinci. Použili pri tom aj americké raketové systémy HIMARS. Ukrajinci chceli z elektrárne vytlačiť ruskú armádu, ktorá objekt obsadila.
Možno si spomínate, že ukrajinská vláda a Západ scénu prevrátili. Aspoň na fronte informačnej vojny. Obvinili Rusko, že nezodpovedne bombarduje jadrovú elektráreň a ohrozuje tým celú Európu. Toto obvinenie nemalo nijakú logiku. Rusko by predsa nepodniklo raketový útok na jadrovú elektráreň, ktorú obsadili a kontrolovali ruské sily. To však konzumentov propagandy nevyrušovalo. Obvinenie na krátky čas splnilo účel: svet bol pobúrený a odhodlaný stupňovať protiruské sankcie. A protiruskú nenávisť.
Tá je dnes v časti západného sveta taká silná, že celkom znemožňuje politické rokovania a dohody o prímerí. Poháňa rozširovanie vojny bez náznaku reálneho východiska.
Na druhej strane: časť spojencov si uvedomuje, že toto podsúvanie falošnej reality a predlžovanie konfliktu je v konečnom dôsledku nebezpečné. Naliehajú na racionálny prístup. Lenže narážajú na ďalší z frontov hybridnej vojny.
Úniky tajných dokumentov ukazujú, ako americké spravodajské služby sledovali súkromnú komunikáciu spojencov a partnerov. Sledovali napríklad generálneho tajomníka OSN, vedenie Južnej Kórey, Maďarska, izraelských kolegov. A sledovali aj komunikáciu ukrajinského prezidenta Zelenského a jeho tímu.