V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o nervozite Andreja Danka, ktorý sa rozbieha do eurovolieb; o Ficovej hre na dobrého policajta; o tom, ako sa Zelenskyj cíti „sklamaný a zradený“ (má na to vážny dôvod) a nakoniec o lámaní medzinárodného práva v Gaze. (standard.sk)
1. Keď má Danko nervy…
Bolo len otázkou času, kedy to Andrej Danko nevydrží s frustráciou. A vybuchne. Prišlo to rýchlo.
Danko najskôr kritizoval Fica za to, že neblokoval závery samitu EÚ o vojenskej podpore Ukrajiny. Potom naznačil, že koalícia nemusí vydržať dlho, ak budú ministri Hlasu podporovať povinné očkovanie alebo mimovládky na školách. Nakoniec oznámil, že bude kandidovať v eurovoľbách. Kampaň sa začne o pár mesiacov.
Vlastne, v prípade Danka sa už začala. Ak bude zvolený do Európskeho parlamentu, rozhodne sa, či to skúsi v Bruseli, alebo ostane v Národnej rade. A rozhodne sa podľa „situácie v koalícii“.
Dankovi treba uznať, že jeho nervozita je pochopiteľná. SNS vo voľbách prešla len tesne a zaplatila za to vysokú cenu – celý poslanecký klub okrem Danka tvorili externé posily (Taraba, Huliak, Šimkovičová…). Prezidentka zablokovala kľúčovú nomináciu strany do vlády. SNS má v koalícii pozíciu pešiaka, ktorého Smer a Hlas nemusia brať príliš vážne.
Danko nemá pevne v rukách ani stranu a politických migrantov v jej poslaneckom klube, ani koalíciu.
Dosah Danka na politiku vlády bude skromný.
Strane hrozí, že v koalícii ju nebude čakať rast, ale voľný pád. Potvrdiť sa to môže už začiatkom roka – v kampani do eurovolieb. Ak SNS vo voľbách 2024 zhorí, jej postavenie v koalícii bude ešte slabšie. Preto Danko rúbe na obe strany. Raz proti Ficovi, potom proti Pellegrinimu.
A preto nastupuje ako líder kandidátky SNS do eurovolieb. Môžeme predpokladať, že Danko netúži po kariére europoslanca (mandát by si zrejme neuplatnil). Takisto netúži po tom, aby uvoľnil priestor Tarabovi s Huliakom. Danko len potrebuje naplno zabrať a odvrátiť čierny scenár. Jeho rozbeh do eurovolieb má výlučne vnútropolický motív.
Je ním boj o záchranu.
Pravdepodobne bude pokračovať aj po eurovoľbách. Tie budú len jednou z epizód. SNS má vlastne pred sebou len dve možnosti. Buď časom politicky skolabuje a vákuum zaplnia ľudia okolo Tarabu, alebo bude prežívať za cenu sústavných konfliktov Danka s partnermi.
Dankova predpoveď, že koalícia Smeru, Hlasu a SNS nemusí vydržať dlho, pôsobí celkom realisticky. Treba ju však trochu spresniť. SNS ako hráč zrejme zrejme v koalícii de facto skončí. Na vládu to však nemusí mať takmer nijaký vplyv. V koaličnej matematike sú rozhodujúce počty poslancov.
Vládna koalícia môže pokojne prísť o jedného z menších lídrov (raz o Procházku, inokedy o Kisku, potom o Danka), ak nepríde o „jeho“ poslanecký a ministerský klub.