Tento text nadväzuje na predošlé články (1. časť, 2. časť) a budem sa v ňom venovať dezinformáciám šíreným Európskou komisiou (EK) v jej správe o právnom štáte z roku 2024. Viem, že pojem dezinformácia má veľmi negatívne konotácie a často sa objavuje ako nástroj, resp. ako pokus o dehonestáciu názorového oponenta, ktorý do seriózneho textu nepatrí, avšak vzhľadom na to, že EK ho sama používa stále častejšie, budem ho v tomto texte používať aj ja. Faktom pritom je, že v samotnej správe za rok 2024 sa dezinformácií objavuje naozaj veľa a každý, kto pozná pomery v SR, ich odhalí pomerne rýchlo. (noveslovo.eu)
Text sa skladá z nasledujúcich častí:
Stanovisko Súdnej rady SR
Boj Európskej komisie proti dezinformáciám
Inšpirácia pre Slovensko?
Správy o právnom štáte ako prejav úpadku?
Stanovisko Súdnej rady SR
Na viaceré dezinformácie v správe EK o právnom štáte z roku 2024 reagovala aj Súdna rada SR vo svojom stanovisku zo septembra 2024. Z jej stanoviska vyberiem desať poukazov na dezinformácie, šírené zo strany EK – vzhľadom na rozsah ide len o krátke výseky z textu stanoviska, ktoré popisuje dané javy podrobnejšie:
1. V správe nie je pravdivé tvrdenie, že v súvislosti s kontrolou prideľovania spisov odstúpil predseda Špecializovaného trestného súdu. Dôvod odstúpenia bol mediálne prezentovaný ako dôsledok nelegálnej lustrácie sudcu a jeho dcéry pri výkone oprávnení disciplinárneho navrhovateľa, ako je uvedené vyššie v texte.[1]
2. Iniciatíva Za otvorenú justíciu nie je sudcovské združenie, nemá právnu subjektivitu, nie je členom žiadnych medzinárodných organizácií sudcov. Tento údaj v správe Európskej komisie nie je správny. Najväčšou stavovskou organizáciou sudcov je Združenie sudcov Slovenska… Preto pokiaľ má Európska komisia záujem odkazovať na názor relevantných stavovských združení sudcov, takýmto nie je Za otvorenú justíciu (asi 30 sudcov vo výkone sympatizantov), ale Združenie sudcov Slovenska (približne 600 členov).[2]
3. Z vyššie uvedeného nie je zrejmé, na základe akých hodnotiacich kritérií Európska komisia dospela k záveru, že reformovaná súdna mapa, účinná od 01. 06. 2023, vo všeobecnosti funguje dobre… Je skutočne zarážajúce, že Európska komisia pri vyslovení takéhoto úsudku odkazuje na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Správy o právnom štáte za roky 2021 – 2023, keďže k reálnej implementácii súdnej mapy došlo až 01. 06. 2023, a preto v Správach o právnom štáte za roky 2021, 2022 a 2023 neexistovali žiadne relevantné štatistiky…[3]
4. Je paradoxné, že správa (bod 52) síce na jednej strane odkazuje na vyhlásenie deviatich členov súdnej rady zo dňa 06. 02. 2024, avšak uvedené vyhlásenie absolútne popiera konštatovanie slovenských zástupcov Európskej komisie…, ktorí správu vypracovali, že reformovaná súdna mapa vo všeobecnosti funguje dobre.[4]
5. Európska komisia v predmetnej časti správy uvádza, že sudca má oprávnenie požiadať súdnu radu o „zastavenie trestného konania“… ktoré sa vedie pre trestný čin ohýbania práva podľa ustanovenie § 326a Trestného zákona. Európska komisia si v tejto časti správy zamieňa dva rozličné pojmy – trestné konanie a trestné stíhanie, ktoré majú odlišný význam.[5]
6. …súdna rada nemá oprávnenie zrušiť obvinenie sudcovi (zastaviť jeho „trestné konanie“) pre trestný čin ohýbania práva podľa ustanovenia § 326a Trestného zákona, ako to nesprávne uvádza Európska komisia. Súdna rada môže na základe návrhu obvineného sudcu iba vysloviť nesúhlas s jeho trestným stíhaním pre skutok, ktorý je právne kvalifikovaný ako trestný čin ohýbania práva… Preto v prípade, ak aj súdna rada vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin ohýbania práva podľa ustanovenia § 326a Trestného zákona, neznamená to, že tento skutok nemôže byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin.[6]
7. V rozpore s platným a účinným právnym poriadkom Slovenskej republiky je aj konštatovanie Európskej komisie, že sudca môže súdnej rade podať návrh na vyslovenie nesúhlasu s jeho trestným stíhaním pre trestný čin ohýbania práva až po tom, ako prokurátor pre tento trestný čin podá na sudcu obžalobu. Z ustanovenia § 207a ods. 3 Trestného poriadku totiž jednoznačne vyplýva, že obvinený sudca tak má právo urobiť v lehote 60 dní od doručenia uznesenia o vznesení obvinenia alebo od doručenia oznámenia o zmene právnej kvalifikácie.[7]
8. Pokiaľ Európska komisia poukazuje na to, že Ústavný súd SR doposiaľ nerozhodol o „druhej ústavnej sťažnosti prezidentky Slovenskej republiky, ktorou sa domáha posúdenia ústavnosti využívania § 363 Trestného poriadku… Samotnej otázky, či je oprávnenie generálneho prokurátora rušiť právoplatné rozhodnutia policajta a prokurátora v súlade s ústavou, sa teda predmetný návrh prezidentky Slovenskej republiky na začatie konania o výklad ústavy nijako nedotýka, ako to nesprávne uvádza Európska komisia v správe, a teda rozhodnutie Ústavného súdu SR o tomto návrhu nemôže mať žiadny vplyv na záver o súlade ustanovení § 363 až § 367 Trestného poriadku, ktorý Ústavný súd SR zaujal vo svojom plenárnom náleze zo dňa 21. júna 2023, č. k. PL. ÚS 1/2022-270.[8]
9. Nesprávne je aj konštatovanie Európskej komisie, podľa ktorého generálny prokurátor nemá povinnosť odôvodniť uznesenie, ktorým zrušil právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora pre jeho rozpor so zákonom… Podľa ustanovenia § 176 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesenie musí obsahovať odôvodnenie.[9]
10. Európska komisia si v tomto prípade zjavne zamenila oprávnenie účastníka trestného konania podávať opravné prostriedky proti vymedzeným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a súdov, s oprávnením podriadeného prokurátora odmietnuť príkaz nadriadeného prokurátora, o ktorom sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je v rozpore s jeho svedomím.[10]
Boj Európskej komisie proti dezinformáciám
Pri takomto šírení dezinformácií zo strany EK si treba uvedomiť naozajstné paradoxy, pretože samotná EK vystupuje aktívne proti dezinformáciám. Na svojej stránke uvádza: „Dezinformácie a manipulácia s informáciami a zasahovanie zo zahraničia predstavujú vážnu hrozbu pre spoločnosti. Dokážu oslabiť demokratické inštitúcie a procesy (napr. voľby) tým, že ľuďom bránia v tom, aby sa mohli informovane rozhodnúť, alebo ich odrádzajú od účasti na voľbách. A dokážu polarizovať spoločnosti tým, že stavajú proti sebe spoločenstvá.“[11]V reakcii na šírenie dezinformácií posilnila EK i svoju strategickú komunikáciu, pričom sa zamerala na „zahraničné zasahovanie“. Paradoxné je však to, že kritika, ktorú používa EK pri dezinformáciách, by sa dala veľmi dobre použiť práve proti EK samotnej, a to aj kvôli jej správam o právnom štáte. V prípade správ EK ide tiež o zahraničné zasahovanie do vnútornej politiky na Slovensku a manipulatívne správy EK môžu podkopávať demokratické procesy, vrátane volieb, keďže zjavne napomáhajú konkrétnym silám v politickom boji.
Ak by sme pritom poukázali na jednotlivé dezinformácie šírené EK v správe o právnom štáte z roku 2024, mohli by sme identifikovať mnohé hrozby pre slovenskú spoločnosť. Napr. tvrdenie o tom, že generálny prokurátor nemusí odôvodniť uznesenie, ktorým zrušil právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora pre jeho rozpor so zákonom, môže vyvolať nedôveru voči celej prokuratúre. Podobne to vyznieva pri tvrdení EK o „druhej ústavnej sťažnosti prezidentky Slovenskej republiky, ktorou sa domáha posúdenia ústavnosti využívania § 363 Trestného poriadku“. Takáto informácia môže vytvárať dojem, že ústavnosť využívania § 363 TP je stále otvorenou otázkou. Rovnako je nebezpečné, ak sa komisia odvoláva na autoritu deviatich členov Súdnej rady SR pri tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s ich verejne vyjadreným vyhlásením. O členoch Súdnej rady sa takýmito výrokmi vytvára obraz, že pred verejnosťou hovoria čosi iné než pred predstaviteľmi EK, a tým sa znižuje ich dôveryhodnosť medzi verejnosťou. Podobné riziká sú očividné i pri ďalších nepravdivých alebo manipulatívnych informáciách zo strany EK.
Paradoxom je, že EK iniciovala viacero nových nástrojov v boji proti dezinformáciám. Ide o množstvo iniciatív, z nich identifikujem len niektoré. Spomenúť treba Kódex nakladania s dezinformáciami[12](ďalej „kódex“), ktorý podpísali rôzne platformy, technologické spoločnosti a „občianska spoločnosť“. Tento dokument stanovil rozsiahle záväzky platforiem v boji proti dezinformáciám a mal za cieľ vytvoriť transparentnejšie, bezpečnejšie a dôveryhodnejšie online prostredie. Navyše, bola to práve EK pod vedením Ursuly von der Leyen, ktorá vydala usmernenie, v ktorom žiadala konkrétne subjekty, aby posilnili kódex postupov vo všetkých jeho oblastiach a aby sa stali silným, efektívnym a flexibilným nástrojom boja proti dezinformáciám.[13]Zaujímavé je aj množstvo finančných prostriedkov, ktoré EK vydáva na boj proti dezinformáciám.[14]
Inšpirácia pre Slovensko?
V dokumentoch EÚ je mnoho inšpiratívnych momentov, ktoré by pritom SR mohla využiť, i keď presne naopak, než si želá EK. V kódexe sa napr. hlása potreba demonetizácie, teda obmedzenia finančných stimulov pre šírenie dezinformácií.: „…prísnejšie opatrenia, aby sa zabránilo umiestňovaniu reklamy vedľa dezinformácií, ako aj šíreniu reklamy obsahujúcej dezinformácie.“[15]Otázka znie, či by niečo podobné mali uplatňovať aj slovenské orgány, a to napr. proti šíriteľom „bruselských dezinformácií“. Ďalším heslom boja proti dezinformáciám je transparentnosť politickej reklamy. V kódexe sa uvádza: „…zaväzuje signatárov, aby zaviedli prísnejšie opatrenia … efektívnejšie označovanie, zaviažu sa odhaliť zadávateľa, výdavky na reklamu a obdobie zobrazovania.“[16]Keďže v správach EK o právnom štáte cítiť, komu vyhovujú, vzniká otázka, či by efektívnejšie označovanie, odhaľovanie zadávateľa, atď. mala používať aj vláda SR. Kódex hovorí aj o posilnení postavenia používateľov: „Používatelia budú lepšie chránení pred dezinformáciami prostredníctvom posilnených nástrojov na rozpoznávanie, pochopenie a označovanie dezinformácií, na prístup k spoľahlivým zdrojom a prostredníctvom iniciatív v oblasti mediálnej gramotnosti...“[17]Bolo by zaujímavé, keby štátne orgány SR posilnili nástroje na rozpoznávanie dezinformácií v správach EK a správu EK publikovali len s označenými dezinformáciami a vysvetleniami.
Samozrejme, možností inšpirácií pre SR by sa dalo nájsť podstatne viac. Otázka však znie: Mala by reagovať vláda SR podobným spôsobom? Mala by SR lepšie koordinovať svoje orgány a predchádzať zahraničným zásahom práve zo strany EK? Mala by obmedzovať mimovládne organizácie, financované zo zahraničia, ktoré šíria dezinformácie o právnom štáte, a to predovšetkým dezinformácie o súdnej moci? A mala by lepšie a pravidelnejšie informovať verejnosť o tom, ako sa pripravujú správy EK o právnom štáte? Mala by zvýšiť prostriedky na financovanie projektov, ktoré budú odhaľovať dezinformácie zo strany EK? Je zrejmé, že keby sa vláda SR o niečo také pokúsila, prišla by z Bruselu tvrdá reakcia s hrozbou zastavenia financií z európskych fondov. To však nie je ten hlavný problém: ide najmä o to, že keby sa SR v boji proti dezinformáciám nechala inšpirovať praktikami EK v boji proti dezinformáciám, ohrozila by tým základné práva a slobody svojich občanov.
Správy o právnom štáte ako prejav úpadku?
Na záver možno konštatovať: Už sme si zvykli, že v konaní EK až príliš často cítiť určitú tendenčnosť. Novým javom je však nízka odborná úroveň textu. Keď v minulosti EK predkladala nejaký materiál, dala sa očakávať určitá kvalita. A treba uznať, že neraz išlo o naozaj vysokú úroveň analýz. Prečo to však v prípade správ o právnom štáte zrazu neplatí? Samozrejme, hodnotiť úroveň právneho štátu v konkrétnej krajine je extrémne náročná úloha, pretože hodnotiteľ by mal mať prehľad o právnom poriadku, tvorbe práva, rozhodovacej činnosti súdov a ďalších právnych javoch, a to si vyžaduje naozaj dlhé štúdium. Hodnotiteľ by tiež mal byť schopný identifikovať manipulácie, ktoré sa objavujú vo výrokoch subjektov, o ktoré sa pri svojich analýzach opiera.
Vzhľadom na uvedené by sa EÚ mala do budúcna vyvarovať ľahkovážneho šírenia povrchných informácií o právnom poriadku či dodržiavania princípov právneho štátu v hodnotenej krajine. Očividné nepravdy v texte správ totiž EK ako takú diskreditujú pred slovenskou verejnosťou, a to v čase, keď EÚ stráca verejnú podporu aj z iných dôvodov. Občania SR, ktorí majú aký-taký prehľad o našom právnom priadku, musia naozaj žasnúť nad nepresnými tvrdeniami, ktoré o Slovensku šíria úradníci EK vo svojich správach. Často pritom vzniká skôr dojem neznalosti než politickej manipulácie. Následne sa natíska otázka, prečo orgán, ktorý si nedokáže presne zistiť ani pomerne jednoduché informácie o SR, zohráva takú zásadnú úlohu v európskej politike. Ak totiž podobným spôsobom vyhodnocuje aj právne a spoločensko-ekonomické vzťahy v iných oblastiach, nemožno sa úpadku EÚ vo svetovej politike čudovať.
Koniec
Literatúra:
[1] Stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky k Správe o právnom štáte 2024. Pozri: https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/2153_stanovisko-sr-sr-k-spra%CC%81ve-o-pravnom-state-2024.pdf , s. 6
[2] Tamže, s. 6
[3] Tamže, s. 8
[4] Tamže, s. 11
[5] Tamže, s. 14
[6] Tamže, s. 14
[7] Tamže, s. 15
[8] Tamže, s. 24
[9] Tamže, s. 25
[10] Tamže, s. 27
[11] https://commission.europa.eu/topics/strategic-communication-and-tackling-disinformation_sk
[12] https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/policies/code-practice-disinformation
[13] https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/library/guidance-strengthening-code-practice-disinformation
[14] https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/coronavirus-response/fighting-disinformation/funded-projects-fight-against-disinformation_en
[15] https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/code-practice-disinformation
[16] Tamže
[17] Tamže