Do série politizujúcich výziev proti súčasnej vláde Roberta Fica sa pridali aj angažovaní ekonómovia. Čiastočne ide o bývalých politikov a aktivistov z názorového spektra kritického k súčasnej vláde, takže obsah ich výzvy neprekvapuje. Na druhej strane sa však daná výzva vyznačuje zásadnými vnútornými rozpormi a žiaľ, aj viacerými manipuláciami. (noveslovo.eu)
Najzásadnejšou manipuláciou vo výzve je snaha navodiť dojem, že kvôli vláde Roberta Fica je slovenské členstvo v EÚ a NATO ohrozené. Takto pôsobí najmä vyjadrenie „nedávne spochybňovanie členstva Slovenska v Európskej únii (EÚ) a v Severoatlantickej aliancii (NATO)“. Toto zakotvenie pritom nespochybňuje ani Robert Fico, ani iní členovia vlády a dokonca ani Tibor Gašpar, ktorého zostrihaný výrok uzavretá opozičná „bublina“ účelovo dezinterpretovala. Následne tézu o hrozbe vystúpenia z EÚ použili angažovaní ekonómovia ako „slameného panáka“, do ktorého sa pustili a dokazovali výhody členstva v EÚ pri témach ako život občanov, zahraničné investície, zahraničný obchod a pod. Pri tom všetkom úplne opomeniem, že serióznu diskusiu o EÚ a NATO, vrátane názorov vyjadrujúcich pochybnosti, súrne potrebujeme a práve hysterické reakcie či výzvy proti „spochybňovaniu“ ju znemožňujú.
Zaujímavá bola výhrada „otváranie náruče… autoritatívnym režimom, dokonca aj putinovskému Rusku, ktoré rozpútalo vojnu proti Ukrajine.“ Nie je jasné, čo znamená „otváranie náruče“, ale treba sa pýtať, či by voči autoritatívnym krajinám, ako napr. Čína, bolo lepšie „zatváranie náruče“. A k akým následkom by to viedlo pre celú EÚ. Nuž a pokiaľ ide o Rusko, faktom je, že na Ukrajine spáchalo agresiu, avšak to súčasná vláda SR odsudzuje a je vo svojich postojoch konzistentná. Politici zo Smeru SSD dokázali principiálne odsúdiť agresiu tak na Ukrajine, ako aj v Iraku 2003, zatiaľ čo niektorým z angažovaných ekonómov agresia v princípe nevadí, ak ju pácha tá „správna“ krajina. Medzi signatármi je dokonca aj bývalý minister, ktorý do krvavej protiprávnej agresie v Iraku v roku 2003 pomohol zatiahnuť i Slovensko. Takíto ľudia môžu len ťažko vyčítať niečo premiérovi, ktorý kvôli plynovej bezpečnosti SR rokuje aj v Moskve, hoci jednoznačne odmietol agresiu Ruska (i USA).
Autori výzvy na záver formulovali osem požiadaviek, ktoré naplno odhalili falošnosť ich výzvy. Prvou požiadavkou bolo, aby Robert Fico a spol. „Nespochybňovaličlenstvo Slovenska v EÚ a NATO…“. Netreba opakovať, že to vláda ani vládni poslanci nerobia, hoci nie so všetkými krokmi Bruselu súhlasia. Druhou požiadavkou signatárov bolo, aby vláda ozdravila verejné financie, najmä na výdavkovej strane. Nebudem sa pýtať na to, čo robili angažovaní ekonómovia počas excesov 2020 – 23, avšak v súčasnosti aj naši spojenci požadujú kroky, ktoré určite povedú k rastu výdavkov. Viacerí z nich požadujú zvýšenie obranných výdavkov, USA dokonca až na 5 % HDP. Malo by teda Slovensko vydávať na obranu okolo 7 miliárd eur v čase, keď celkové príjmy v rozpočte na rok 2025 tvoria asi 27 miliárd? Aj pri pomalšom zvyšovaní výdavkov by išlo o obrovské sumy, ktoré skomplikujú „ozdravenie“ verejných financií. V tejto atmosfére by sa potom požiadavka na reštrikcie pri výdavkoch dala účelovo a hystericky interpretovať ako spochybňovanie spojencov z NATO…
V tretej požiadavke signatári vyzývajú, aby sa „Rešpektovali ekonomické, finančné a iné záväzky Slovenska.“ Dodržiavanie záväzkov SR je nepochybne rozumná požiadavka, ale treba dodržovať aj tie záväzky, ktoré by angažovaným ekonómom nemuseli byť po chuti a zrejme by znamenali zvyšovanie verejných výdavkov, napr. naplnenie záväzkov z oblasti sociálnych práv, vrátane Európskej sociálnej charty alebo dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Politici, ktorí sú medzi signatármi, tie záväzky však počas výkonu svojej funkcie príliš vážne nebrali… Štvrtá požiadavka na Roberta Fica a spol. znie, aby „Chránili a podporovali hospodársku súťaža dodržiavali ústavné princípy v oblasti ekonomických práv“. Mohli by sme sa pýtať na mnohé politiky EÚ, ktoré hospodársku súťaž obmedzujú, ale zaujímavá by bola aj otázka o jednostranných sankciách EÚ a ekonomických právach. Okrem iného práve týmito sankciami prišlo aj k ekonomickej likvidácii občana SR, všetko bez legitímneho dôvodu a bez rozhodnutia súdu. Nemala azda ani tu Ficova vláda „spochybňovať“ rozhodnutia EÚ? Mimochodom, signatári výzvy by pri ústavných princípoch nemali zabúdať ani na rešpektovanie hospodárskych a sociálnych práv v piatom oddiele druhej hlavy ústavy. Najmä „hayekovská“ časť signatárov pritom sociálnymi právami očividne pohŕda ako „fatamorgánou“.
Piata požiadavka signatárov navrhuje „štrukturálne reformy, ktoré zastavia negatívne trendy v slovenskej ekonomike“. Nuž, skvelá požiadavka, v skutočnosti však skôr cieľ, pretože zastaviť negatívne trendy v ekonomike chcú všetci, avšak na riešenia nemajú jednotný názor. Zámer signatárov sa pritom naplno odhalil pri šiestej požiadavke, keď členov vlády vyzvali, aby „Pripravili privatizáciu štátnych podnikov, s cieľom použiť výnosy na zníženie štátneho dlhu a realizáciu nevyhnutných reforiem.“ Opomeniem všetky excesy minulých privatizácií, ale treba azda sprivatizovať štátny majetok preto, aby sa tým kryli rastúce výdavky na zbrojenie? Alebo dlh, spôsobený excesmi v období pandémie, keď niektorí zo signatárov radili vedúcim predstaviteľom štátu? Okrem toho, čo sú to „nevyhnutné reformy“? Ide azda o Green Deal, teda netrhové reformy v oblasti boja proti klimatickej zmene, ktorá podľa Bruselu dramaticky ohrozuje európsku ekonomiku i celú spoločnosť? Ten zrejme ekonómovia na mysli nemali…
Siedma požiadavka je vzhľadom na obsah predloženej výzvy obzvlášť absurdná, teda aby Robert Fico a spol. „Ukončili šírenie konšpiračných teórií a atmosféru vnútorného ohrozenia.“ Nuž, je absurdné hovoriť o konšpiračných teóriách vo výzve, ktorá je z väčšej časti šírením konšpiračnej teórie, že vláda spochybňuje členstvo Slovenska v EÚ. A pokiaľ ide o atmosféru vnútorného ohrozenia, aj tu by sa mali zamyslieť práve signatári výzvy, ktorí vďaka tejto konšpirácii pomáhajú šíriť paniku. Niečo podobné sa vzťahuje aj na ôsmu požiadavku, aby Robert Fico a spol. „Podporovali princípy voľného trhu a univerzálne pravidlá slobodnej spoločnosti, posilňovali trhovú ekonomiku a právny štát.“ V skutočnosti však viacerí signatári výzvy nemajú príliš veľkú úctu k právnemu štátu, čo dokazuje ich podpora nedávnych excesov v trestnom práve. A pri troche irónie: signatári opäť zrejme spochybňujú EÚ, pretože volajú po voľnom trhu v čase, keď EÚ presadzuje reštriktívny Green Deal a o slobodnej spoločnosti hovoria, keď sa Európska komisia snaží obmedzovať slobodu v mene boja proti dezinformáciám…
Politizujúci ekonómovia – signatári výzvy – si možno o sebe myslia, že vlastnia akýsi „kameň mudrcov“ a môžu povýšenecky poučovať vládu. Ich výzva je pritom sériou politických požiadaviek a ak ich chcú presadzovať, nič im nebráni, aby si založili politickú stranu a pokúsili sa presvedčiť voličov. Tak sa to robí v demokratickej forme vlády, na rozdiel od oligarchického systému, kde skupiny ekonómov s korporáciami v pozadí tlačia zvolených politikov do „prichvatizácie“, na ktorú oni od občanov nedostali mandát.