Motívom k napísaniu tohto článku sa stal „novoročný“ status Pavla Durova, známeho majiteľa sociálnej siete Telegram, z 31. decembra 2024. V ňom uviedol: „Prístup k niektorým ruským médiám bol v EÚ obmedzený na základe aktu o digitálnych službách/sankčných zákonov. Pritom všetky Telegram kanály západných médií zostávajú v Rusku voľne prístupné. Kto by si pomyslel, že v roku 2025 budú mať ruskí používatelia Telegramu väčšiu slobodu ako európski?“ Nad týmto vyjadrením sa treba zamyslieť, lebo nejde o tvrdenie nejakého Putinovho propagandistu, ale človeka, ktorý patrí medzi jeho ostrých kritikov a sám v roku 2014 opustil Rusko. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa preto budem venovať týmto témam:
Kybernetické monopoly a sloboda
Trestné právo a boj o Telegram
Ako ďalej, sloboda prejavu?
Kybernetické monopoly a sloboda
Dôvodom, prečo sa výroky Pavla Durova, zakladateľa sociálnych sietí vkontakte a Telegram, zdajú dôležitými, je to, že v roku 2024 značne rezonovalo jeho zatknutie vo Francúzsku. Pavel Durov je známa osobnosť; narodil sa v Rusku a tam sa presadil v oblasti kyberpriestoru. Jeho najvýznamnejším úspechom bolo vytvorenie sociálnej siete vkontakte, ktorá je v RF dodnes najvplyvnejšia. Lenže zatiaľ čo v minulosti bol internet priestorom slobody, v poslednom desaťročí si veľké spoločnosti vykolíkovali svoje územie, vytvorili monopoly a skoncentrovali obrovskú moc. Mnohým z nich sa to podarilo zrejme aj vďaka spolupráci s tajnými službami konkrétnych štátov. V podstate sa vytvorili dve globálne kybernetické impériá. Na jednej strane stojí západná GAFA (Google, Amazon, Facebook, Apple), ktorej úzku spoluprácu s tajnými službami USA odhalil Edward Snowden. Uvedené spoločnosti postupne skoncentrovali väčšinu západného kyberpriestoru – napr. Google (Alphabet) dominuje nielen v oblasti vyhľadávačov, ale patrí mu aj Google Chrome, Google Maps, Youtube, Android, atď. Facebook (Meta) zasa ovládla Whatsup, Instagram, atď. Dôležitým hráčom je akiste aj sieť X (predtým Twitter), hoci ani tá do prevzatia Elonom Muskom nerobila tajným službám problémy. Druhým veľkým globálnym impériom je BATT (Baidu, Alibaba, Tencent, Tiktok), ktoré dominuje v Číne a tiež spolupracuje s tamojšími orgánmi. Americké kybernetické impérium je však podstatne väčšie, ovládlo aj ďalšie regióny sveta, vrátane EÚ a stalo sa jedným z hlavných nástrojov amerického vplyvu na svetovú politiku.
Okrem uvedených dvoch impérií existujú aj štáty, ktoré sa snažia udržať si akú takú kybernetickú suverenitu – patrí sem najmä Rusko. To sa usiluje o vplyv na vyhľadávač Yandex a sociálnu sieť vkontakte, ktoré sú významné najmä na území bývalého ZSSR. Nuž a práve Pavel Durov bol spolumajiteľom spoločnosti Mail.ru, ktorá si na začiatku 21. storočia vybudovala silné postavenie v ruskom kyberpriestore, najmä vďaka podielu v sociálnej sieti vkontakte. To bolo aj dôvodom, pre ktorý sa spoločnosť stala objektom záujmu ruských štátnych orgánov, usilujúcich o spoluprácu. Pavel Durov si však stanovil jasné medze pre spoluprácu a verejne odmietol poskytnúť ruským orgánom mnohé dáta, napr. u osôb, ktoré sa zúčastňovali protestov na kyjevskom Majdane 2013-14. Aj kvôli tomuto odporu sa uskutočnilo prebratie sociálnej siete vkontakte oligarchom Ališerom Usmanovom, ktorý mal blízko ku Kremľu.
Pavel Durov však zostal presvedčeným zástancom slobodného Internetu, a preto sa rozhodol, že vytvorí novú sociálnu sieť mimo Ruska. Ešte pred svojím odchodom z Ruska v roku 2014 si zabezpečil občianstvo ostrovného štátu Saint Kitts and Nevis. Značné zdroje, ktorými disponoval, mu umožnili vytvorenie sociálnej siete Telegram s centrom v Berlíne, ktorá sa však v roku 2017 presunula do Dubaja. Dôvodmi boli zrejme otázky daní i vzťah k štátnej moci v Nemecku. Vzhľadom na svoju kvalitu i postoj k slobode si získal Telegram postupne veľkú popularitu verejnosti a aj nezanedbateľný vplyv. Európskych politikov však lákala možnosť, že by sa im podarilo rozvinúť úzku spoluprácu s touto sociálnou sieťou. Daná spolupráca by bola lákavá aj preto, že práve na Telegram sa presunulo mnoho subjektov, znechutených z rastúcej cenzúry a obmedzovania slobody prejavu na iných platformách. Zrejme to pochopil aj prezident Emanuel Macron, ktorý sa pokúsil nakloniť si Pavla Durova. Pre neho bolo Francúzsko obľúbenou turistickou destináciou a tak mu Emanuel Macron v auguste 2021 poskytol francúzske občianstvo, hoci by naň podľa zákona inak nárok nemal. Udelenie občianstva sa pritom vyznačovalo veľkou netransparentnosťou a oprávnene vzbudzovalo mnoho otázok.
Trestné právo a boj o Telegram
Samotný Pavel Durov na svoje „pofrancúzštenie“ zareagoval tak, že v kyberpriestore začal namiesto priezviska Durov používať vtipnú francúzsku verziu „Du Rove“. Očakávania „lojality“ nového francúzskeho občana sa však pravdepodobne nenaplnili. Pavel Durov sa aj s Telegramom rozhodol zotrvať v Dubaji a podľa všetkého nechcel spolupracovať v rozsahu, aký by si želali francúzske tajné služby. Dá sa predpokladať, že preto 24. augusta 2024 nastalo niečo neobvyklé – zadržanie majiteľa globálne významnej sociálnej siete. Samozrejme, zo šírenia ruskej propagandy a dezinformácií Pavla Durova obviniť nemohli, pretože sám patrí ku kritikom Kremľa, jeho firma mala právne spory v Moskve a v roku 2018 prišlo i k dočasnému blokovaniu Telegramu v Rusku. Dôvodom sa tak stalo 12 obvinení z trestných činov. Väčšina boli obvinenia zo spoluúčasti pri rôznych trestných činoch, od pedofílie až po podvody, ďalej z kryptologických služieb pre organizovaný zločin, vytvárania zločineckej skupiny, atď. Najmä tá „spoluúčasť“ mala spočívať v nespolupráci so štátnymi orgánmi pri postupe voči kriminalite tretích strán na platforme Telegram.
Na celom právnom konaní je zaujímavé to, že nešlo o postup proti kybernetickej spoločnosti, ale o trestné konanie proti fyzickej osobe, čo zaváňalo účelovosťou. Pavel Durov sám v prvej verejnej reakcii po incidente uviedol: „Francúzske orgány mali mnoho spôsobov, ako ma kontaktovať a požiadať o pomoc. Ako francúzsky občan som často navštevoval francúzsky konzulát v Dubaji… Ak je krajina nespokojná s internetovou službou, podľa zavedenej praxe začne súdny spor proti samotnej službe. Použitie zákonov éry pred smartfónmi na obvinenie riaditeľa zo zločinov spáchaných tretími stranami na platforme, ktorú spravuje, je nesprávny prístup. Vytváranie technológií nie je jednoduché. Žiadny inovátor nevytvorí nové nástroje, ak vie, že môže byť osobne zodpovedný za potenciálne zneužitie týchto nástrojov.“ Durov ďalej uviedol, že Telegram intenzívne moderuje obsah a komunikuje aj s vládami pri hľadaní rovnováhy medzi dôvernosťou a bezpečnosťou. Ak však s konkrétnym štátom nenájdu zhodu, sú pripravení daný trh opustiť. Pavel Durov to v statuse vyjadril takto: „Sme vedení snahou konať dobro a chrániť základné práva ľudí, najmä tam, kde sú tieto práva porušované.“
Žiaľ, nemožno vylúčiť, že francúzske orgány sa pokúšali primäť Pavla Durova k vyššej miere spolupráce práve obmedzením osobnej slobody. Ako to poznáme aj zo Slovenska, obmedzenie slobody sa dá využiť na presvedčovanie ľudí, aby sa „dohodli“. Určite nie každý sa dokáže vyrovnať so situáciou, že za mrežami zo dňa na deň skončí jeho bežný život, vrátane kontaktu s rodinu, a preto podpíše, čo mu dajú podpísať. To zvlášť platí pre ľudí, ktorí si zvykli na vysoký životný štandard. Pavla Durova však prísne zaobchádzanie nezlomilo, naopak vyvolalo protesty vo svete, a tak sa nakoniec francúzsky súd rozhodol prepustiť ho na slobodu. Musel však splniť podmienky: zaplatiť kauciu 5 miliónov eur, zotrvať vo Francúzsku až do marca 2025 a dvakrát do týždňa sa hlásiť na polícii. To nie je pre hlavu veľkej technologickej spoločnosti určite jednoduché, lebo je možné, že na území Francúzska majú miestne tajné služby prehľad o komunikácii, ktorú by v rámci svojho podnikania chcel vykonávať dôverne. Konanie proti Pavlovi Durovovi pokračovalo aj v decembri 2024 a Durovov právnik opäť označil obvinenie zo strany prokuratúry, že klient bol zapojený do zločinov spáchaných prostredníctvom Telegramu, za absurdné.
Ako ďalej, sloboda prejavu?
Žiaľ, aj udalosti v roku 2024 potvrdili, že sloboda prejavu sa v Európe ocitá v zásadnom ohrození a sociálna sieť Telegram je dobrým príkladom daného trendu. Ešte začiatkom roku sa pokúsil zablokovať Telegram súd v Španielsku, našťastie obmedzenia trvali len niekoľko dní. V lete zasa rezonovalo zadržanie Pavla Durova vo Francúzsku a na konci roku prišlo v európskych štátoch k blokáde Telegramových kanálov viacerých ruských médií. Takéto javy by v minulosti neboli možné a boli to práve európske inštitúcie, ktoré volali po slobode prejavu na Internete. Dokonca aj Európsky parlament v roku 2006 hlásal: „(Európsky parlament) silno odsudzuje obmedzenia internetového obsahu, ktoré používajú vlády a nie sú v prísnom súlade s garanciami slobody prejavu či už ide o šírenie alebo prijímanie informácií; silno odsudzuje šikanovanie alebo väznenie novinárov a iných osôb, ktoré vyjadrujú svoje názory na Internete…“ Alebo: „… toto právo zahŕňa možnosť vyjadrovať názor bez zasahovania a vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie a idey cez akékoľvek médiá bez ohľadu na hranice.“
V poslednom desaťročí však počet obmedzení slobody prejavu na Internete v EÚ narastal. Skutočne neznesiteľným sa stal v období pandémie Covid-19 a počas vojny na Ukrajine ďalej eskaloval. Samozrejme, napriek celoeurópskym predpisom, ako Digital Services Act, nie všetky štáty EÚ pristúpili k rovnakým cenzorským praktikám a aj v Únii existujú rozdiely. Nezávisí to však od toho, či ide o „jadro“ alebo perifériu EÚ, ale skôr od toho, či vládnu „slušní“ politici s „jediným správnym“ názorom, alebo tí „neslušní“, ktorí s mainstreamovým názorom polemizujú. Najobľúbenejším dôvodom na obmedzovanie slobody prejavu sa všeobecne stali ruské hybridné hrozby a dezinformácie, tie sa však nedajú efektívne použiť voči všetkým, najmä nie voči kritikom Vladimira Putina ako Pavel Durov. Ani takíto ľudia sa však nevyhli represii. Preto sme sa dostali do situácie, keď sa treba zamyslieť, prečo tí, ktorí do Európy v minulosti prišli kvôli slobode, sa dnes divia, ako sa kontinent zmenil. „Novoročné posolstvo“ Pavla Durova s úžasom nad tým, že EÚ cenzuruje médiá protistrany viac ako Rusko, nie je žiadnou výnimkou. Na negatívny trend v Európe poukázali aj iní, napr. najznámejší žijúci čínsky disident Ai Weiwei. Ten v roku 2015 opustil Čínu a odišiel do Nemecka kvôli slobode, aj to však opustil v roku 2019. Opustil ho práve kvôli tomu, že nemecká kultúra „… neprijíma iné myšlienky a argumenty. Sotva existuje priestor na otvorenú diskusiu alebo rešpekt k odlišným názorom.“
Vzhľadom na uvedené sa určite treba zamyslieť a do Nového roku 2025 zaželať európskym štátom, inštitúciám, ale aj celej našej spoločnosti, aby poskytovali viac priestoru pre otvorenú diskusiu či iné myšlienky a tiež, aby prejavovali rešpekt k iným názorom.