„Politikom môže byť každý, spisovateľom nie. Mám skúsenosť s oboma stavmi, viem, o čom hovorím. Preto nebudem kandidovať na prezidenta, chcem si zachovať slobodu, nezávislosť a osobnú integritu,“ hovorí dramatik, politik, diplomat a najčítanejší, najprekladanejší slovenský spisovateľ Jozef Banáš. (hlavnespravy.sk)
Hlavné správy: V zaujímavom rozhovore pre české Parlamentní listy (viď tu) ste dvakrát spomenuli hlboký pokles úrovne vzdelanosti dnešnej mládeže. To je veľmi vážna vec vo vzťahu k budúcnosti: spoločnosť postavená na čoraz sofistikovanejších technologických základoch potrebuje čoraz vzdelanejších a kompetentnejších ľudí. Ak hovoríte o opačnom trende, neznamená to náhodou riziko civilizačnej krízy, ak nechceme priamo hovoriť o kolapse, povedzme v horizonte niekoľkých desaťročí?
Banáš: Áno, spoločnosť potrebuje elitných, vzdelaných ľudí, ale mocní predovšetkým potrebujú masu konzumentov, ktorí budú služby a tovary vymyslené vzdelancami kupovať. Vzdelané masy, to je to posledné, čo mocní potrebujú. Vzdelanú elitu dokážu podplatiť, masy nie. Tu máte odpoveď na to, prečo úroveň vzdelania medzi širokými vrstvami obyvateľov nielen u nás zámerne klesá. Od tých sa očakáva odovzdanie svojej slobody a nezávislosti mocným, produkovanie nových tovarov a nových konzumentov. Je to kríza západnej civilizácie, postavenej na absolútnom primáte moci a bohatstva.
Hlavné správy: „Títo ľudia (tvorcovia protiruskej propagandy) ani nepredpokladajú, že sú ľudia schopní samostatného myslenia, a preto tých, ktorí myslia, označujú za ruských trollov, konšpirátorov, dezolátov a podobne. Neustále tu omieľajú čosi o vplyve ruskej propagandy, pretože sami sú schopní vnímať realitu len na základe toho, že im ju niekto musí vysvetliť,“ uviedli ste v spomínanom rozhovore. To je zaujímavá myšlienka. Myslíte si, že to rozdelenie spoločnosti na dva nezmieriteľné tábory má aj takúto dimenziu, ľudia naprogramovaní verzus ľudia samostatne mysliaci?
Banáš: Termín naprogramovaní je dobrý, platí pre obe strany. Názorová rôznorodosť je pre pokrok podstatná, ale nesmie sa diskutovať z pozície sily, to už nie je diskusia. Vadí mi agresivita majiteľov pravdy, správajú sa akoby Boh zvestoval pravdu iba im. Mňa samého označujú hlavnoprúdové médiá za konšpirátora, čo vítam, pretože konšpirátor pre mňa znamená človek mysliaci. Snažia sa trollov, hoaxerov či konšpirátorov udupať, zabúdajú však, že to sú semiačka. Pre spoločnosť platí, že čím viac sa odchýli od pravdy, tým viac nenávidí tých, ktorí majú odvahu pravdu hovoriť.
Hlavné správy: Slovenskú politiku ste glosovali tak, že dnes tu máme prakticky dve zásadné politické sily, zlodeji a hlupáci, keď tá prvá je z kradnutia podozrivá, kým tá druhá svoj idiotizmus skutočne dokázala. Lenže nie je to náhodou tak, že to je štandardný stav tejto podoby tzv. demokracie, v ktorej žijeme? Nie je náhodou vrodenou chybou tohto systému, že zlodeji a hlupáci sa prirodzene dostávajú v politike celkom hore?
Banáš: Ľudia volajú po akýchsi inteligenčných a azda aj morálnych testoch, ktorým by sa musel podrobiť každý, kto kandiduje do zákonodarného zboru. Tým istým hlasom však potom musíme volať po inteligenčných a morálnych testoch pre voličov. Je to logické, nemôžu predsa hlúpi a amorálni ľudia voliť múdrych a morálnych. Žijeme časy drsného kapitalizmu, to značí časy chamtivosti bohatých, závisti chudobných a ich vzájomnej nenávisti, pričom obe strany spája snaha o osobný prospech. Preto vždy víťazili a budú víťaziť politici, ktorí sľubujú ľuďom hmatateľný prospech a nie ušľachtilú ideu.
Hlavné správy: Pre časť obyvateľov Ukrajiny je prebiehajúca vojna vlasteneckou vojnou ukrajinského národa, obranou pred ruskými dobyvateľmi, pre inú časť obyvateľov Ukrajiny je tá vojna vlasteneckou vojnou ruského sveta, obranou pred západnými dobyvateľmi. Tieto hľadiská sú nezlučiteľné: dá sa vôbec nájsť dlhodobé a spoľahlivé riešenie, ktoré by prinieslo tam žijúcemu obyvateľstvu trvalý mier, bez rozdelenia krajiny na východnú, viacmenej autenticky ruskú, a západnú, viacmenej „banderovskú“?
Banáš: Obávam sa, že Ukrajina v jej hraniciach z roku 1991 skončila. Je nepredstaviteľné, že by sa Rusi stiahli a ponechali napospas ukrajinských Rusov pomste ukrajinských nacionalistov. Aj preto by sa malo zasadnúť za rokovací stôl čo najskôr. Je šialené, že sa vraždia medzi sebou Slovania a nedajbože papučoví politici sa chystajú do tohto vraždenia nahnať aj takzvané východné krídlo NATO. Každý, kto dodáva zbrane na Ukrajinu je za smrť, každý, kto je za rokovanie je za život. Čo je viac: mier bez obetí alebo víťazstvo za cenu obetí?
Nech už vyhrá ktokoľvek, tie státisíce mŕtvych a milióny emigrovaných Ukrajincov žiadne víťazstvo oslavovať nebudú. Rovnako ho nebudú oslavovať mŕtvi Rusi. Je tragédiou, že každý, kto si trúfne položiť otázku ako to všetko začalo, prečo Rusi zaútočili, je dezolát a rusofil. Mier nebude dovtedy, kým nezaznie na túto otázku poctivá odpoveď.
Hlavné správy: V spomínanom rozhovore ste tiež upozornili na významový rozdiel medzi podporou Ukrajiny a podporou Zelenského režimu. Je Zelenského režim, ktorý bez akýchkoľvek pochybností je plne závislý a podriadený USA, vôbec legitímny v zmysle zastupovania záujmov občanov Ukrajiny?
Banáš: Zelenský bol zvolený predovšetkým preto, lebo sľúbil Ukrajincom mier na východe krajiny. Pokiaľ by bol on a jeho francúzski a nemeckí patróni dodržali Minské dohody, tak svoj sľub mohol splniť. Nesplnil ho, a tak je otázka jeho legitimity namieste, aj keď bol zvolený legitímne. Myslím, že diskusie o tom, čo si o svojom prezidentovi myslia Ukrajinci, by sme mali nechať na nich. Pozoruhodné však je, že milióny Ukrajincov utiekli, namiesto toho, aby za svoju krajinu vedenú Zelenským bojovali…
Na Ukrajine sa začína preformátovanie sveta z jednopolárneho na multipolárny. Verím, že z chaosu Ukrajiny vzíde nová nádej pre Európu a svet, nádej podložená vzájomnou úctou a rešpektom, bez ambície kohokoľvek dominovať nad inými. Som idealista a napriek všetkému verím, že nebude dlho trvať a Rusi a Ukrajinci si opäť podajú ruky.
Hlavné správy: Mnohí filozofi avizujú blížiaci sa koniec svetovládnej ríše Západu alebo prinajmenšom koniec jej globálnej dominancie. Môže byť pre krajiny ako Slovensko riešením a záchranou zahraničná politika orientovaná na viac svetových strán s perspektívou, že by sa jedného dňa mohli stať súčasťou nejakého iného systému, napríklad toho, ktorého zárodkom je dnešný BRICS? A ako by to prakticky mohlo vyzerať?
Banáš: Múdry sa zdržuje zásadne v strede hurikánu. Pre prežitie Slovenska je orientácia na všetky svetové strany kľúčová. To znamená, v prvom rade sú susedia, potom Rusko a Nemecko, potom ostatná Európa, Čína, India, USA. Dedolarizácia ako súčasť zostupu anglosaského sveta postupuje, takže by sme sa aj tu mali o BRICS aspoň zaujímať.
Na to by sme však potrebovali sebavedomých politikov. Nie sme v tom sami, aj európskym politikom chýba sebavedomie a pokora. Hádam sa nájdu nasledovníci francúzskeho kráľa Karola IX. ktorý bol natoľko sebavedomý, že sa pred užasnutými dvoranmi zohol a zdvihol štetec pastierskemu synovi Tizianovi.
Hlavné správy: Môže sa ľudstvo poučiť z histórie? Alebo je historická pamäť neprenosná a sme odkázaní s každou zhruba treťou-štvrtou generáciou všetky tragické chyby opakovať znovu a znovu?
Banáš: Rozumom som skeptik, srdcom však optimista, a preto verím, že duchovné hodnoty budú stále viac prevládať nad materiálnymi, čo je základný predpoklad odpútania sa od tragicky sa opakujúcej histórie. V júli 2014 v Kašmíre dalajláma požehnal môjmu spisovateľskému úsiliu vyzdvihovať to, čo ľudí spája a nie rozdeľuje. Snažím sa o to aj v mojej tvorbe.
Hlavné správy: A Slovensko?
Banáš: Chýbajú nám levy ducha, mravnosti a vzdelanosti. Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď baran vedie stádo levov. Predovšetkým nám však chýba štátna vízia. Exupéry vraví: Ak chceš postaviť loď, neposielaj ľudí do lesa po drevo, ale vzbuď v nich túžbu po šírom mori. Slovensko čaká na osobnosť, ktorá vzbudí v ľuďoch túžbu.
Hlavné správy: Objavili ste sa medzi možnými kandidátmi na prezidenta. Budete kandidovať?
Banáš: Dovolím si tvrdiť, že svojimi skúsenosťami, vedomosťami a hodnotami strčím každé z tých mien, ktoré sa objavujú, do vrecka. Kandidovať však nebudem, chcem si zachovať slobodu, nezávislosť a osobnú integritu. Politikom môže byť každý, spisovateľom nie. Mám skúsenosť s oboma stavmi, viem, o čom hovorím.
Hlavné správy: „Neexistujú hospodárske krízy, sú iba mravné krízy – a hospodárske ťažkosti sú iba ich dôsledkom,“ to je ďalšia dôležitá myšlienka, ktorú ste uviedli v spomenutom rozhovore. Môže ľudstvo niečo urobiť, aby sa vyhlo mravným krízam?
Banáš: Prestať ukazovať na iných, zvaľovať naše zlyhania na iných. Ak bude každý človek pracovať na svojom mravnom a vzdelanostnom povznesení, bude aj svet lepší a šťastnejší. Prestaňme sa spoliehať na iných, svoj osud máme každý vo svojich rukách. Mierme na Mesiac a ak netrafíme, aj tak ešte skončíme medzi hviezdami.
Hlavné správy: Za posledné roky ste sa vypracovali medzi najčítanejších slovenských spisovateľov, ste najprekladanejší a najpozývanejší, takže sa dá očakávať, že máte aj neprajníkov. Ako sa vyrovnávate s kritikou, či útokmi?
Banáš: Mojimi kritikmi je milión čitateliek a čitateľov, ktorých počet stále rastie. Pokiaľ ide o podpásové útoky, ľutujem ich autorov, sú to nešťastní ľudia, čo v živote nič nedokázali. Nemajú problém so mnou, ale sami so sebou. Ich útoky ma však posilňujú, nesnažím sa v živote niesť ľahké bremená, ale mať silné ramená.
Hlavné správy: Napísali ste úspešné knihy o azda najinšpiratívnejších troch mužoch moderných československých politických a ekonomických dejín: o Dubčekovi, Štefánikovi a Baťovi. Teraz píšete o jednom z najvýznamnejších vedcov v histórii slovenskej vedy, Aurelovi Stodolovi. Čím vás oslovil jeho príbeh?
Banáš: Koľko národov na svete sa môže pochváliť tým, že jeho príslušník bol nepriamo učiteľom Einsteina, priateľom Schweitzera? Že bol najlepším študentom a najmladším profesorom v dovtedajšej histórii najlepšej technologickej vysokej školy na svete?
Otec parných a plynových turbín, jemný aristokrat ducha a etiky, personifikácia zodpovednosti a korektnosti. On za rysovacou doskou nekonštruoval nové turbíny, ale nový, lepší svet. Vo svete velebený, doma o ňom takmer nevieme. Preto o Aurelovi Stodolovi píšem.