Dnešné malé deti už asi ani nepoznajú kaleidoskop. Je to detská hračka, ktorá pomocou sústavy zrkadiel a farebných teliesok alebo sklenenej guličky vytvára neopakovateľné obrazce pri pohľade proti svetelnému zdroju. Prečo hovorím o prostoduchej detskej hračke v súvislosti s poslednou knihou Štefana Chrappu – slovenského spisovateľa, muzikanta, publicistu a dobrého človeka? (standard.sk)
No len preto, že jeho kniha je živým kaleidoskopom autorových obrazov, obradov, odkazov a príhod z minulosti, ktoré oživuje po rokoch až dnes. Každá príhoda, každý vnem, každá vôňa, pach, chuť, slovo, zdanlivo banálny postreh či vec preňho znamenajú šancu. Jedinečnú možnosť na to, aby sa zamyslel nad podstatou danej veci. Alebo aj jej prepojeniami na človeka, ľudí, život, lásku, večnosť a Boha.
Pišta nemusí priznávať, že je tým, kto miluje život. Je to na ňom tak zrejmé a viditeľné, ako jeho blonďavá hriva, ktorou sa onehdy snažil zahanbiť padlých anjelov. Nech je jeho zážitok akokoľvek komplikovaný, úžasný, nejednoznačný, protivný, jednoduchý, úbohý alebo zle ustrojený, je len jeho. A cez prizmu jeho láskavého pohľadu na život, môže a musí byť jedinečným. Je to predsa život s veľkým Ž a naša jedinečná, každodenná šanca ukázať, čo v nás je. Alebo aj nie je.
Pišta vidí život a svoje miestečko v ňom ako šancu byť užitočným, lepším a ukázať nám skvelé či len dobré veci, nad ktorými možno mávneme rukou, alebo ich roky len hlúpo bagatelizujeme. Tento slovenský misionár správnych slov sa nás snaží presvedčiť, že aj naše životy sú jedinečné a neopísateľne zaujímavé, hoci ich tak mnohí nevidíme.