O tom, aké aranžmány by mala mať súčasná slovenská hymna, či ako a kedy by sa mali meniť, aký človek je Oskar Rózsa a z akých pohnútok sa odhodlal k inštrumentálnym úpravám nášho národného symbolu, sa vyjadril za posledný týždeň už asi každý. (standard.sk)
Kauza „hymna“ už dávno prerástla podstatu pôvodnej informácie, žije si na sociálnych sieťach vlastným životom – veľmi zúrivo, divoko a zhubne. Ak aj spôsob „rozmazávania“ v médiách a diskusiách nepriniesol nič dobré a pekné, udalosť sa stala priam ukážkovým, precízne laboratórnym príkladom toho, kam sa posunul charakter dnešnej žurnalistiky, kam až sa vyšpičkovala za ten čas polarizácia celej spoločnosti, koľko vyhrotených vášní sa vnieslo do verejného priestoru.
Aká hlboká brázda bola vyoraná medzi „my“ a „oni“ a že už vlastne ani neexistuje žiadna neutrálna, pekná, pozitívna, povznášajúca téma, ktorá by mohla zostať nad vecou a nespadla by ani na jednu stranu neľútostne bojujúcich barikád.