Smer sa môže čoskoro dostať do problému stagnácie či poklesu svojich preferencií. Spolieha iba na výtlak svojho predsedu, jeho tlačoviek a videí na sociálnych sieťach. Tento typ rutinnej kampane však už nemá kde veľmi brať nových voličov. Píše Marek Maďarič. (standard.sk)
Pred viac než mesiacom na tomto mieste v komentári Hlas končí v pasci svojho imidžu sme predpovedali to, čo následne potvrdili aj viaceré prieskumy verejnej mienky – preferenčný pokles Hlasu a jeho prepad až za Progresívne Slovensko. Politickú situáciu odvtedy zamiešal aj jemný nárast Smeru a viaceré prieskumy, ktoré posunuli do budúceho parlamentu SNS a zároveň pokles Sasky a Sme rodina. Všeobecne sa z toho začala vyvodzovať priam panická správa, že začína byť po voľbách viac než pravdepodobný vznik koalície na čele so Smerom a za určitých okolností (vypadnutie Sasky, KDH a Sme rodina) dokonca aj bez Hlasu. Skúsim preto opäť ponúknuť trochu inú prognózu, ktorá vychádza z poznania trendov, informácií z prieskumov a, samozrejme, z pozorovania prebiehajúcej kampane.
Je pomerne prekvapujúce, že napriek početnému výskytu „mediálnych mágov“ v tímoch viacerých strán, je celkovo volebná kampaň zatiaľ pomerne mdlá a čo je ešte zarážajúcejšie, pri aktivitách väčšiny z nich akoby chýbala jasná stratégia. Bez tej sa však málokedy podarí samotnou kampaňou posunúť stranu o tých pár dôležitých percent hore nad ich volebný potenciál, ktorý si vytvorili dovtedajšou politickou prácou.
Dobrá stratégia pritom vôbec nemusí znamenať originalitu marketingových nástrojov, ale skôr ich správne zameranie, aj intenzitu a optimálne posolstvo. Z tohto hľadiska sa zdá, že najpremyslenejšie momentálne postupuje Progresívne Slovensko, ktoré sa okato vyhýba propagovaniu svojej radikálnej politickej podstaty – viacerým kultúrnym témam progresívnej agendy.