Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Stačí sugestívna interpretácia a niečo veľmi podobné môže byť vysvetlené opačne. Píšu Martin Mikloš a Jaroslav Daniška. (standard.sk)
Žiadne médium na Slovensku nie je skúsenejšie v tom, ako modelovať a ovplyvňovať predvolebnú realitu, ako Denník N. Pred prezidentskými voľbami dokázali tieto noviny tlačiť na Roberta Mistríka, aby odstúpil v prospech Zuzany Čaputovej, hoci na to nebol vážny dôvod. Uspeli. Čaputová mala pritom druhé kolo isté, podobne ako ho mal kandidát Smeru Šefčovič, hrozby, ktoré prezentoval denník, boli virtuálne. Denník N rovnaký mediálny tlak vyvíjal aj na Františka Mikloška, neúspešne.
Tento fenomén by sme mohli nazvať negatívna kampaň. Inde vo svete negatívnu kampaň spravidla vedú samotní politici alebo politické strany, očierňujú svojich oponentov, na Slovensku sa do nej ochotne zapájajú najmä progresívne médiá. Vytvoria tlak a vybraný politik či strana čelí úplne iným otázkam, ako politik či strana, ktorí sú pod ochranou. Denník N dokáže strhnúť aj ďalšie médiá a vznikne tlak, ktorý ide z každej strany. Deje sa tak pravidelne, dnešok však naznačuje, že onedlho môže ísť do tuhého.