Minister Šimko sa po falošnom obvinení takmer ani nebránil, čo mu mám za zlé, ale v zásade odišiel dôstojne. Ale premiér a prezidentka vyzerajú ako Hamranove bábky. A štát vyzerá trápne. (standard.sk)
Poučenie z ústrednej politickej témy končiaceho sa týždňa znie, že prezidentku a premiéra opili rožkom. Ódor by mal Hamrana odvolať. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
Situácia na ministerstve vnútra a v štáte je vážna. Ukázala to i štvrtková tlačovka vedenia Policajného zboru za účasti policajného prezidenta, šéfa inšpekčnej služby a ďalších funkcionárov.
Namiesto toho, aby organizátori prevratu na vnútre boli ticho spokojní so svojím úspechom, rozhodli sa ešte osláviť víťazstvo tlačovkou. Na tlačovke odznelo z úst policajných funkcionárov mnoho až šokujúcich demagogických výrokov. Pozrel som si to a poviem vám, bolo to choré. Tí ľudia nemajú celkom ujasnené, čím sú a čím nie sú. Hovorí sa tomu, že sa necítia.
Hamranova metóda
K základnej metóde policajného prezidenta Štefana Hamrana patrilo ustarostene predstierať problém, ktorý chce vyriešiť, respektíve hrozbu, ktorej chce zabrániť, pričom ten problém, respektíve hrozba neexistovali. Nie je to priame klamstvo, je to „len“ zavádzanie, a tým je to ešte rafinovanejšie.
Súčasťou metódy je i spoliehanie sa na neinformovanosť verejnosti, ktorá má dosť svojich starostí, a na neinformovanosť niektorých novinárov, ktorí by sa mali o vlastnú informovanosť starať o čosi lepšie, ale nestarajú sa. Občas Hamran vyslovene robí z ľudí hlupákov.
K metóde patrí i predstieranie zrážky princípov. Žiadnu zrážku princípov som však nevidel. Ak teda Hamran nemal na mysli jediný princíp, podľa ktorého má pravdu vždy on.
Hamranom vyslovená domnienka, že v spore sa jedná možno i o generačný konflikt, je už len také drobné chrapúnstvo ako čerešnička na torte. Ako keby Šimko mal byť predstaviteľom nejakých dávnych temných čias, no a teraz prichádzajú „hamranovci“. Absurdné.
Poďme k jednotlivostiam tlačovky.
Podľa Hamrana kritizovať políciu môže iba on, minister nie
Na začiatku sa Hamran sťažuje na status bývalého ministra Šimka, v ktorom Šimko v súvislosti s vraždou v Dubnici kritizuje nemenovaného policajta za nesplnenie si povinnosti. Hamran hovorí, že to „poškodilo renomé celého policajného zboru a všetkých slušných policajtov“.
Čo to znamená? Kritika jedného policajta je poškodzovaním celej polície? Veď to nesedí. Renomé nepoškodzuje predsa kritika nešvárov, ale tie nešváry.
Veď sám Hamran predsa spomína nešváry v polícii. Na tej istej tlačovke spomínal už súdom právoplatne odsúdených policajtov. Keď nastupoval pred dvomi rokmi do funkcie, nešetril kritikou. Hovoril o temných silách v polícii, krytí korupcie, a to už bolo po jeden a pol roku pôsobenia ministra Mikulca. Vytkol mu niekto, že kazí renomé polície a všetkých slušných policajtov? Isteže to vtedy hovoril ako nový vo funkcii, ktorý chce veci zlepšiť. No a minister Šimko ako nový vo funkcii vyslovil kritickú poznámku v statuse s nejakým iným zámerom?
Tak podľa akého princípu teda Hamran kritizuje Šimka? No podľa svojho kuriózneho presvedčenia, že políciu môže kritizovať iba on, policajný prezident, ale minister vnútra nie. Doslova tak.
Ale to je ešte nič. Teraz si pozrime najväčšiu Hamranovu nepríčetnosť.
Podľa Hamrana Policajný zbor neriadi minister, ale on
Hamran na tlačovke potom riešil paragraf 6 zákona o Policajnom zbore. Prišiel s teóriou, ako sa to celé doteraz zle vykladalo, vraj všetci pozerajú len na odsek 1, ale že tu je i odsek 2, no a on že to dá na pravú mieru. Aké to bolo baláchanie, svedčí tento výrok, ku ktorému sa dopracoval: „Policajný zbor neriadi minister. Policajný zbor riadi policajný prezident.“
Obe vety sú nepravdivé, dokonca priamo bludné.
Po prvé Policajný zbor riadi minister, lebo odsek 1 hovorí, že Policajný zbor je ministrovi podriadený. Po druhé policajný prezident riadi len niektoré policajné útvary, ale nie všetky. Neriadi napríklad Úrad inšpekčnej služby, neriadi Úrad na ochranu ústavných činiteľov, atď.
O pár minút neskôr sa Hamran čiastočne skorigoval, ale už sa z klbka nevymotal.
Jednoducho, minister vnútra je jediný, ktorý riadi celý Policajný zbor, a to z vyššej úrovne, než z akej policajný prezident riadi svoje podriadené útvary. Odsek 2 paragrafu 6 iba hovorí, že minister je pri riadení povinný rešpektovať predpísanú štruktúru Policajného zboru.
S tým predsa minister Šimko nemal ani najmenší problém.
Kto to však všetko vysvetlí policajnému prezidentovi?
Samozrejme, Hamran bojuje za nezávislosť vyšetrovateľov
V rámci metódy boja proti hrozbám, ktoré neexistujú, Hamran dlhé minúty bojoval za rozviazané ruky vyšetrovateľov, teda za ich procesnú nezávislosť. Teda všetko za veci, ktoré nikto ani na sekundu nespochybnil. Najmä ich nikdy ani na sekundu nespochybnil Ivan Šimko.
Ak toto Hamran robí, tak podsúva verejnosti, že tieto princípy sú ohrozené. Nie, nie sú. Stále podsúva podozrenie, že Šimko tieto princípy nejako spochybňoval.