Čím menej sa ide do hĺbky, tým jednoznačnejší je názor, že sa Vladimir Putin aj s celým Ruskom dostáva do Si Ťin-pchingovho područia a stáva sa akýmsi „vazalom“ závislým od Číny. A tým viac sa hovorí o tom, ako túto pozíciu slúžky nebude zvládať. Je pravda, že takémuto scenáru nahráva viacero skutočností. O argumentoch, ktoré názoru hlavného prúdu odporujú, sa však hovorí len málo. (standard.sk)
Už odkedy vtrhli ruské vojská na Ukrajinu a západní štátnici uvalili prvé balíky sankcií voči Moskve, sa debata v kuloároch stáčala k otázke, čo invázia spraví s rusko-čínskymi väzbami. Vojenskými, diplomatickými aj hospodárskymi.
Spočiatku boli vyjadrenia opatrnejšie, hovorilo sa najmä o tom, ako môže sankčný mechanizmus obe krajiny zblížiť. Postupom času sa čoraz väčšmi poukazovalo na to, že Moskva sa stáva len akýmsi príveskom Pekingu. Pri debatách o Rusku a jeho vzťahoch s Čínou sa začali používať termíny ako „vazalský štát“ či nová „ekonomická kolónia“. Napokon, v máji to v rozhovore pre francúzsky L’Opinion zdôraznil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že Rusko „sa dostalo do formy podriadenosti voči Číne“.
K týmto záverom vedú viaceré argumentačné línie. A nie nelogické, koniec koncov, aj v denníku Štandard sme upozorňovali na to, že pomocná ruka Pekingu nebude podaná zadarmo, a že čínsky drak sleduje svoje vlastné záujmy.
Hlavným oporným bodom drvivej väčšiny argumentov je obchod. A to nielen vývoz (najmä) ropy (zhruba 40 percent exportu ide na čínske územie) či plynu (zvyšovanie tokov plynovodom Sila Sibíri a očakávaná výstavba Sila Sibíri 2), ale aj ťažko nahraditeľná úloha Pekingu ako jedného z hlavných dodávateľov tovaru rôzneho využitia, ktorý v Rusku po uvalení sankcií nie je možné zo Západu obstarať.
Vzájomný obchod medzi Ruskom a Čínou dosiahol od januára do mája 2023 celkovú hodnotu viac ako 93,8 miliardy amerických dolárov, čo predstavuje takmer 41-percentný medziročný nárast.
Podľa profesora marketingu na Boston University Questrom School of Business Jaya Zagorského by mal objem obchodu s Čínou tento rok zaznamenať nový rekord vo výške 200 miliárd dolárov, píše Business Insider. Ďalšie údaje podľa tohto akademika ukazujú, že Rusko bude vyvážať do Číny približne 26 percent svojho tovaru. Upozornil, že ide o dvojnásobok v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine, keď tam krajina vyvážala len 13 percent svojho tovaru.
Aj faktory ako odchod významných firiem z krajiny a odrezanie Ruska od západnej elektroniky, technológií a širokého spektra tovarov spôsobili, že množstvo tovaru putuje na územie priamo z Číny alebo prostredníctvom množstva schránkových spoločností v Číne, respektíve Hongkongu.
To všetko dáva podľa mnohých odborníkov, analytikov či žurnalistov Si Ťin-pchingovi silné hospodárske páky, ktoré môže využiť, aby dostal Putina geopoliticky tam, kde ho chce mať. A obrovská priepasť medzi veľkosťou oboch ekonomík (tá čínska je v absolútnych číslach zhruba desaťkrát väčšia) ešte viac podnecuje tendenciu chápať výraz „vazalská závislosť“ ako niečo, čo sa do veľkej miery všeobecne akceptuje ako fakt.
Žurnalista a odborník na Čínu Michail Korostikov však v texte, ktorý napísal pre think tank Carnegie Endowment for International Peace (CEIP), tvrdí, že medzi Pekingom a Moskvou je do veľkej miery rovnocenný vzťah.
Hoci je podľa Korostikovova pravda, že Čína sa v rámci obchodného a strategického partnerstva s Ruskom javí ako silnejšia, Moskva sa do pozície vazala nedostala a ani sa v najbližšom období nedostane. Uviedol viacero dôvodov, ktoré hlavná časť názorového spektra opomína.