Mali by sme opustiť dva falošné naratívy, ktoré Západ v súvislosti s členstvom Ukrajiny v NATO šíri. Tým druhým je, že myšlienka členstva Ukrajiny v NATO znamená mier v Európe. Opak je pravdou. Píše Vladimír Palko. (standard.sk)
Niet politického zámeru za posledné desaťročia, ktorý by spôsobil takú politickú, vojnovú a humanitárnu katastrofu, až postupné ponáranie sa do tretej svetovej vojny s Ruskom, ako bol zámer Západu a NATO prijať Ukrajinu do NATO. Prísľub členstva bol daný Ukrajine v oficiálnom komuniké na samite NATO v roku 2008 v Bukurešti (viď bod 23). Tento prísľub bol opakovaný na samitoch v ďalšom období.
Čaká nás samit v dňoch 11. a 12. júla vo Vilniuse a tieto prísľuby sa podľa všetkých príznakov budú opakovať a opätovne potvrdzovať. Je to už pätnásť rokov vojnotvorná politika. Politika, ktorá vytvára vojnu. Preto by Slovensko vo Vilniuse malo odmietnuť ďalšie prísľuby prijatia Ukrajiny do NATO.
Zhrňme, čo doteraz povedali politici.
Čo už povedali politici
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že vo Vilniuse sa prijmú rozhodnutia, ktoré priblížia Ukrajinu k NATO. Prezidentka Zuzana Čaputová verí, že NATO na samite poskytne Ukrajine víziu členstva.
Najviac tlačí prezident Zelenskyj. Počas návštevy v Bratislave uviedol, že od samitu NATO očakáva konkrétne kroky voči Ukrajine „s presnými termínmi ich realizácie“.
Najďalej zašli už pred mesiacom predsedovia zahraničných výborov parlamentov krajín NATO. Podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú NATO a jeho hlavy štátov a vlád, aby vo Vilniuse „vytvorili jasnú cestu pre vstup Ukrajiny do NATO a poskytli Ukrajine jasné a silné bezpečnostné záruky“. Niektorí predsedovia, napríklad turecký, maďarský, i niektorí ďalší vrátane predsedu slovenského zahraničného výboru Mariána Kéryho, vyhlásenie nepodpísali.
Treba jasne povedať, čo vlastne navrhujú Zelenskyj a predsedovia výborov. V skutočnosti navrhujú, aby samit schválil pre Ukrajinu Akčný plán pre členstvo (Membership Action Plan), čo je procedúra, ktorá už de facto nezvratne vedie k členstvu krajiny v NATO. Len ten pojem nepoužili.
O tomto sa rozhodovalo aj v roku 2008 v Bukurešti. Akčný plán členstva však schválený nebol. Ako kompromis bol schválený v záverečnom komuniké politický prísľub, že Ukrajina sa členom NATO stane, s čím súhlasili všetky krajiny NATO.
Výsledok z Vilniusu možno predvídať. K schváleniu Akčného plánu nedôjde. Naznačuje to vyhlásenie Jakea Sullivana, poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť.
Dôjde však zrejme k potvrdeniu pôvodného prísľubu budúceho členstva.
Tým bude ďalej živený konflikt. Ďalej živená vojna. A to by Slovensko malo odmietnuť.
Ako vznikla vojna
Tento konflikt sa rozhorel v roku 2008, ale rodil sa ešte skôr a spočíva v tom, že Západ rozširoval svoje vojenské kapacity čoraz viac na východ k hraniciam Ruska. Prebiehalo to v dvoch líniách, v oboch pod taktovkou USA. Prvou bolo rozširovanie NATO, druhou osobitné aktivity USA, ktoré si na základe dvojstranných zmlúv zabezpečovali budovanie svojich vojenských základní stále bližšie k Rusku.
Tento konflikt vznikol porušením sľubov, ktoré americkí a iní západní politici dávali Michailovi Gorbačovovi v roku 1990, že NATO sa nerozšíri na východ.
Toto porušenie sľubu rozšírením NATO v dvoch vlnách v roku 1999 a 2004 ešte nebolo fatálne. Fatálnym sa to stalo, keď už šlo o Ukrajinu. A že to je fatálne, sa už jasne dalo rozpoznať v roku 2014, keď USA podporili štátny prevrat na Ukrajine a vzápätí Rusko anektovalo Krym.
Vedeli politici Západu, že snaha dostať Ukrajinu do sféry vplyvu Západu znamená vojnu? Áno, v každom prípade boli veľakrát varovaní z vlastných radov.
A vlastne nie jednu vojnu, ale tri vojny. Najprv občiansku na Ukrajine, a potom rusko-ukrajinskú a ešte i zástupnú vojnu Západu s Ruskom.
Vedeli, že hrozí občianska vojna na Ukrajine
V spomínanom vyhlásení predsedov výborov sa hovorí, že Rusko nemôže mať právo veta na členstvo Ukrajiny v NATO. Ale veď o tom sa predsa nesporíme. Ale desiatky miliónov Ukrajincov ho vari mohli mať, nie?
Pre mňa najfascinujúcejším prvkom ukrajinskej tragédie je fakt, že bukureštský samit v roku 2008 bohorovne rozhodol, že Ukrajina bude v NATO, pričom v tom čase seriózne prieskumy ukazovali, že ukrajinskí občania v drvivej väčšine členstvo v NATO odmietajú. Celé roky až do roku 2014 zhruba dvadsať percent Ukrajincov podporovalo členstvo a zhruba šesťdesiat percent ho odmietalo.
Západná politika a médiá o tom nehovoria.
A okrem toho prieskumy ukazovali ešte jednu hrozivú vec. Tou boli priepastné rozdiely pre podporu členstva v NATO v jednotlivých častiach Ukrajiny. Dvoma protipólmi boli západná Ukrajina (Halič, Volyň) na strane jednej a Krym s Donbasom na strane druhej. Uveďme prieskum z roku 2009.