Na sviatok svätých slovanských vierozvestov a spolupatrónov Európy sv. Cyrila a Metoda (5. júla) prináša Štandard rozhovor s vysokoškolským pedagógom, gréckokatolíckym duchovným a dlhoročným predsedom Spolku sv. Cyrila a Metoda Michalom Hospodárom. V rozhovore sa dozviete, v čom spočíva univerzálnosť poslania solúnskych bratov, čo ich motivovalo nezištne slúžiť iným a na akej úrovni rozvoja bola staroslovienčina, keď do nej dokázali preložiť Bibliu. (standard.sk)
Dlhé roky ste boli predsedom gréckokatolíckeho Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach. Dnes ste jeho podpredsedom. Aké je povedomie o týchto svätcoch medzi gréckokatolíkmi?
Na úvod by som rád zdôraznil, že Gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa považuje za dedičku cyrilo-metodského modelu kresťanstva vo viere i v obrade. Odráža sa to ponajprv v liturgickom kalendári, kde osobitne slávime pamiatku skonu sv. Konštantína Filozofa (14. február), pamiatku skonu sv. Metoda (6. apríl), ich spoločný sviatok podľa východného kalendária (11. máj) a od čias pápeža Leva XIII. aj odporúčaný sviatok 5. júla, ktorý je v súčasnosti na Slovensku štátnym sviatkom.
Významným aktom v tomto kontexte bolo aj určenie cyrilo-metodského patrocínia novému Košickému apoštolskému exarchátu v roku 1997 (dnes Košická eparchia). Tieto a ďalšie aspekty sú signifikantné, ale autentické povedomie, na ktoré sa pýtate, sa buduje v našom dennom príklone k cyrilo-metodskému modelu viery.
Teda k vedomému praktizovaniu východnej liturgie a tradície v zrozumiteľnom jazyku, pri rešpektovaní prvenstva Apoštolského stolca v Ríme. Tu je stále otvorený priestor pre naše dozrievanie do vlastnej cyrilo-metodskej identity.
Váš spolok má pohnutú históriu. Vznikol v roku 1941, no v nešťastných päťdesiatych rokoch všetok jeho majetok zhabali a činnosť pozastavili. Ako sa z tejto rany spolok spamätával?
Pôvodný spolok za relatívne krátky čas vyoral hlbokú brázdu na poli budovania národnej i cirkevnej identity slovenských gréckokatolíkov. V roku 1950 ho postihol neblahý osud celej Gréckokatolíckej cirkvi, čo je pomerne známy fakt. No v pamäti novodobých dejín cirkvi ostala živá spomienka na zakladateľov vtedajšieho spolku a na ich záslužnú prácu pri dvíhaní vlastného povedomia gréckokatolíkov.
Dôkazom tejto živej pamäti je aj skutočnosť, že po vyše štyroch desaťročiach už v slobodných časoch bola činnosť spolku obnovená. Stalo sa to 2. marca 1991 na prvom valnom zhromaždení v Michalovciach. Namiesto zhabanej materiálnej základne sme však po páde totality zažívali obrovské nadšenie, ktoré rozhýbalo spolkový život. Za krátky čas sa do obnoveného spolku prihlásilo takmer 4-tisíc členov. Dnes máme vonkajšiu slobodu, ale, paradoxne, zažívame ochabnutie nadšenia pre duchovné hodnoty a cirkevné povedomie.